|   | 
															
															   
															
															
															
															Ahoj Brčko, 
															
															
															 
    ani sa mi nechce veriť, že prešlo päť rokov od oslavy tvojej 
															osemdesiatky. S Pedrom 
															sme boli medzi tými, 
															ktorých si pozval na 
															svoju milovanú chatu 
															na Majdane – osade 
															na prekrásnom mieste 
															pri Lošonci, na 
															úpätí Malých Krapát. 
															Prežili sme tam s 
															Tebou, manželkou 
															Jarkou a kamarátmi 
															nezabudnuteľný večer 
															plný pesničiek, 
															rozprávania 
															a spomienok... 
															V tých sa vraciam 
															pár rokov späť, keď 
															som Ťa osobne ešte 
															nepoznala, len sa mi 
															sem-tam do rúk 
															dostal Trampský 
															spravodaj (TS), 
															ktorého si 
															šéfredaktorom už 
															niekoľko rokov. 
															Podľa štýlu písania 
															– vtipného, vecného 
															a hlavne 
															objektívneho som si 
															Ťa predstavovala ako 
															svojho rovesníka 
															(mám o 40 rokov 
															menej ako Ty). Bolo 
															potom pre mňa veľkým 
															prekvapením naše 
															prvé stretnutie v Trampklube, 
															keď sme sa tam 
															odvážili prísť 
															prvýkrát, dovtedy si 
															mysliac, že tieto 
															stretnutia sú určené 
															len pre trampov od 
															60 rokov vyššie. 
															Z omylu nás vyviedla 
															výborná atmosféra 
															a kamaráti. A tak 
															sme začali chodiť do 
															trampklubu 
															častejšie, aj 
															odoberať TS. 
															Spomínam, ako sme sa 
															vždy tešili na 
															novinky, ktoré v ňom 
															napíšeš, ale hlavne 
															na zážitky zo 
															starých čias, keď 
															tramping na 
															Slovensku iba 
															začínal. Tvoje 
															vlastné trampovanie 
															začalo vo vojnových 
															rokoch 
															a z rozprávania, ako 
															aj z knihy „Údolia 
															nestíchli – Dejiny 
															trampingu na 
															Slovensku“, ktorú si 
															napísal, ma vždy 
															tešila skutočnosť, 
															že maldí ľudia 
															objavovali prírodu 
															a jej krásy aj 
															v pohnutých 
															vojnových časoch. 
															Najradšej sme s Pedrom 
															mali, keď si začal 
															spomínať, aké ste 
															mali jednoduché 
															oblečenie, obuv, 
															stany, spacáky – tie 
															vlastne ani neboli, 
															boli deky, ako ste 
															do lesov vyrážali až 
															v sobotu po práci či 
															škole a ako ste 
															všade chodili pešo, 
															často krát za 
															spievania a hrania 
															gitár a mandolín.
															 
   Spomínam aj na to, ako som vždy žasla nad tým, ako si všetko dobre 
															pamätáš a ako 
															príklad pripomeniem 
															spoločnú cestu do 
															Horního Jelení na 
															festival trampskej 
															piesne v roku 2005, 
															keď si nám 
															rozprával, ako si 
															narukoval a išiel do 
															povstania a pamätal 
															si si všetko, 
															dokonca aj to, aké 
															uniformy mal 
															nepriateľ. Taktiež 
															spomínam na príjemný 
															víkend na našej 
															chate v Kuchyni, kde 
															sa naša osada 
															Pohoda, Pekaringo 
															a kamaráti stretli, 
															zaspievali 
															a porozprávali 
															s obidvoma 
															vydavateľmi 
															slovenských 
															trampských periodík, 
															s Tebou za TS a s D´Adym 
															za Severku. Pedro 
															vtedy žartom 
															poznamenal, že je 
															pre našu osadu 
															dôležité 
															a prezieravé uctiť 
															si dobrým červeným 
															vínom hlavných šéfov 
															trampských médií. 
    Jednu z najkrajších spomienok máme s Pedrom na našu spoločnú 
															vychádzku do údolia 
															Vydrice – Bieleho 
															potoka, ako túto 
															riečku volali trampi 
															v prvej polovici 
															minulého storočia. 
															Ukázal si nám Jelení 
															stezku, jediný 
															chodníček, ktorým sa 
															za Tvojich čias dalo 
															dostať na tieto 
															miesta, keďže tam, 
															kde je dnešná 
															asfaltka vedúca k 
															lomom, boli husté 
															kríky. Vďaka Tebe 
															presne viem, kde je 
															flek prvej trampskej 
															osady Waikiki, kde 
															boli fleky Rudého 
															tesáku, Pulnočního 
															měsíce, Zálesáka... 
															Prišli sme vtedy až 
															pod Slivu a na 
															lavičke, kde sme 
															posedeli a ktorú 
															odvtedy s Pedrom 
															voláme Brčkova 
															lavička, sme si 
															sľubovali, že 
															nabudúce Ťa 
															zoberieme ďalej, 
															vyššie proti prúdu 
															a Ty nám poukazuješ 
															ďalšie miesta, ktoré 
															sa viažu k histórií 
															slovenského 
															trampingu. 
															
															
															Žiaľ čas letí, stále 
															ho nemáme dosť, 
															a tak sme to 
															odkladali 
															a odkladali...
															 
															
															
															Minulý rok v lete, 
															do toho prišla Tvoja 
															hospitalizácia 
															a operácia. Zvládol 
															si ju výborne 
															a dobre si sa 
															zotavil, takže sme 
															mohli na jar tohto 
															roku plánovať náš 
															výlet po hornom toku 
															Vydrice. Dlhá zima 
															a hlavne 
															nezodpovednosť ľudí, 
															ktorí majú na 
															starosť údržbu 
															chodníkov však 
															spôsobila, že si sa 
															pred poštou šmykol 
															na zľadovatenom 
															chodníku a utrpel si 
															vážne zranenie. 
															Bojuješ s ním 
															statočne už tretí 
															mesiac, absolvoval 
															si tri operácie, 
															žiaľ navzdory 
															všetkému to vyzerá 
															tak, že v nemocnici 
															stráviš aj svoje 
															85-te narodeniny. Je 
															to smutné, ale 
															napriek tomu Ti ku 
															nim želám hlavne 
															ZDRAVIE, dobré 
															zotavenie sa a 
															hlavne skorý návrat 
															medzi nás. Máš ešte 
															čo robiť, čo 
															povedať, teší sa na 
															Teba toľko ľudí 
															a tiež by sme mali 
															dokončiť ten výlet 
															ku Bielemu potoku, 
															no nie?  
															Tak sa drž a všetko 
															najlepšie. 
															Brčkovi, ktorý sa 
															9.júla dožíva 
															osemdesiatych 
															piatych narodenín.                
															 
                                                                                 
															 Bábovka, 
															T.O. Pohoda 
															
															
															 
															 
															 
															 
                                         
															 | 
															  |