| |
Klub
Lesanka – Kačín
Prvú tohtoročnú nedeľu sa kapela Pekaringo spolu
s osadníkmi
a kamarátmi T.O.
Pohoda a kamarátmi
z karloveskej
lodenice stretli po
dlhšej dobe v tejto
útulnej krčmičke
uprostred mestských
lesov nad Klancom.
Z Lamača po posedení
u Haasa sme sa, ako
vždy so všetkými
nástrojmi, postupne
presunuli lesnou
cestičkou na Kačín.
V nedeľu poobede
zvyčajne prázdna
Lesanka bola plná
ľudí a psov. Asi
preto, že mnohí mali
už po krk prejedania
sa cez sviatky,
a radšej sa rozhodli
pre prechádzku
peknou zimnou
prírodou. Kapela
plus mandolínka
a harmonika, začala
hrať jednu pesničku
za druhou, ryvolovky
sa striedali s inými
známymi skladbami,
do spevu sa
pridávala väčšina
návštevníkov. O čosi
neskôr dorazili
kamaráti trúbkár
Milan a gitarista
Jano z hudobného
zoskupenia Geriatrio,
výborní džezoví
hudobníci, ktorých
možno niektorí
poznáte
z vystupovaní
v kluboch, či na
hausbote Mark Twain
v Karloveskej
zátoke, a ktorých
mladistvý výzor
vôbec nezodpovedá
názvu kapely. Spolu
s nimi aj vynikajúci
huslista Milan,
profesionál, bývalý
prvý huslista z Varchalovcov
a v súčasnosti prvý
huslista
bratislavského
mestského orchestra
Capella
Istropolitana.
V Lesanke ako keby
na chvíľu nastali
„jazzové dni“ –
hudobníci začali
hrať jednu jazzovú
štandardu za druhou,
počnúc „Sweet Sue“
cez „Summer Time“ až
po „Wonderful Life“.
Pekaringo sa bez
problémov pridalo
a všetci spolu
predviedli, že sa dá
spojiť trampské
s jazzovým. No a keď
odpálili Cashove „Follsom
Blues“ s „tučňákovským
textom“ tak burácala
celá Lesanka.
Fantastické sóla
boli odmeňované
potleskom, dupotom a
piskotom.
Domáci Duco a Ivetka
sa pri obsluhe
nezastavili
a vraveli, že takéto
niečo Lesanka ešte
nezažila. Veď aj
záverečnú dobu
predĺžili o hodinu,
pretože domov sa
chcelo ísť málokomu.
Prechádzka večerným,
tmavým, jemne
zasneženým lesom
späť do Lamača, bola
peknou bodkou za
nádherne stráveným nedeľným popoludním.
Bábovka T.O. Pohoda
8.1.2010
|
|
