|   | 
															
															 
															JESENNÁ 
															SONÁTA "ÔSMY DIV 
															SVETA" 
															 
															 
															Predohra - po 
															búrlivej, pučiacej 
															jari a hektickom, 
															horúcom lete 
															prichádza farebná, 
															inšpirujúca jeseň. 
															 
															Motto - Nech 
															tvojím osudom je 
															spoznať krásu, a tá 
															nech sa ti stane 
															osudom. 
															Túlavý Miro TO Kiowa 
															 
															Čas znehybnel, 
															ustrnul okamihom 
															vynorenia. Stúpame z 
															Klentnic a v nemom 
															úžase hľadíme na 
															rozlievajúce sa 
															more. Na dohľad 
															orlie hniezdo 
															stredovekých 
															rytierov. Sirotčí 
															hrádek a vôkol 
															"terra incognita". 
															Západ slnka rozohral 
															molovú melódiu 
															svetelných tónov v 
															povetrí. Ako 
															vysušení beduíni v 
															oáze vpíjame zrakom 
															okolitosť. Pohľad 
															hobluje nadupanou 
															scenériou. 
															Rozbúrené vlny 
															bezmocne narážajú do 
															Děvínských skál 
															tvoriacich zátoku, 
															kde je celý deň 
															tieň, s plážou 
															posypanou opŕchnutým 
															lístím. Heuréka, tak 
															tam je teda príbytok 
															hemingwayového 
															rybára. V diaľke 
															rozkývaná lampa, 
															aha, prova kotviacej 
															galéry. 
															Začuť ešte zvuk 
															vodnú hladinu 
															čeriacich vesiel, no 
															hotovo. Pozri tam, 
															farma ako v 
															pesničkách s vôňou 
															eukalyptu. Lúčne 
															pasienky, vynárajúce 
															sa pobrežné bralá či 
															len Milovický les? 
															Zahoď mapu, preč s 
															reality show, 
															nechcem odpoveď!  
															Spln mesiaca začal 
															vykresľovať kontúry 
															ostrova čnejúceho na 
															severovýchode. 
															Emócie, som vám 
															oddaný (v dobrom i v 
															zlom, až kým nás 
															smrť nerozdelí), 
															uneste ma k výšinám. 
															Odtiaľ uvidím 
															prístav pohlcovaný 
															chladnúcou temnotou, 
															no ešte naveľa - 
															naveľa 
															presvitajúcimi 
															svetlami vidieka. 
															Červené svetlo 
															majáka Stolovej hory 
															a vstupnú bránu 
															strážiace Děvičky. 
															Da capo al Fine , 
															ako v kine, kým si 
															ich džipiesko sníme, 
															my ďalej sníme. 
															Inverzia, na 
															vrcholkoch spenená, 
															naznačujúca 
															svěrákovitý 
															tmavomodrý svet v 
															hlbočine, šantí 
															rákosím korún 
															stromov. Suchý 
															pahýľ, vari kôl, 
															očakávajúci 
															rozhojdanú džunku 
															statočne odoláva jej 
															náporu. 
															Jagaví poslovia 
															vzdialených vesmírov 
															blikajú večerným 
															tichom. Žeby Južný 
															kríž? Mal by si tu 
															predsa byť. Keď 
															môžeš byť v 
															nedvědovke, tak 
															prečo nie nad 
															Turoldom? A zatiaľ 
															iba Veľký voz všetko 
															brzdí. 
															Konvencie hádžem za 
															hlavu a jackov 
															smiech sa ozýva 
															hradbami. 
															Ohromení ôsmym divom 
															sveta sme vďační 
															metamorfóze prírody. 
															Tu sme, dvaja 
															vyvolení, v presnej 
															chvíli, na presnom 
															mieste. Cha, to nie 
															je prorocké, to je 
															timing, ty kokso. 
															Sila večera nám 
															vypaľuje do duše 
															svoje "paso por 
															aqui", svoj "tek". 
															Krv v žilách 
															klokotá. 
															Tak, a sme nakazení, 
															posledné zdravé 
															bunky bijú na 
															poplach. Aha, tak 
															nič, to len z 
															kostolíka v dedinke, 
															v údolí s bielymi 
															domčekmi im vyzváňa 
															umieráčik. 
															A tak sme podľahli 
															túlavým bacilom 
															rozlezeným od vlasov 
															až k ponožkám v 
															presile túžby 
															vniknúť do 
															prapodstaty. 
															Toto nie je 
															Stalingrad, toto je 
															Južná Morava, tu sa 
															v pivničkách 
															vyhráva. Odovzdane 
															sadáme, nechce sa 
															nám odísť. Ešte 
															chvíľku, ešte byľku, 
															aspoň kôrku alebo 
															omrvinky. 
															Schádzame do 
															krajkového závoja 
															HMLY. Spoznali sme 
															krásu a skoro si 
															polámali palce. Taká 
															coolovka ako hrom. 
															Na záver ešte jednu 
															rýchlu bluegrassovku 
															- jesennú inverziu 
															sme vyžrali na 
															Myjavskej 
															pahorkatine - na 
															Žalostinej, v 
															rakúskych Rax Alpe, 
															na Choči aj vo 
															Veľkej Fatre, ale 
															takú monumentálnu, 
															ako túto na Pálave - 
															na Pavlovských 
															vrchoch, ešte nie. 
															Je to kraj chránený 
															už aj UNESCOm, ktorý 
															ospievali takí bardi 
															ako Žalman Lohonka, 
															Roman Horký s 
															Kamelotom, Vojta 
															Kiďák Tomáško či 
															skupina Přístav. Už 
															vieme prečo. Majú 
															tam vínnu cestu. 
															Takže tak. 
															 
															 
                                             
															 Peter 
															Sancho Košický TD 
															Pátrači 
  
															
															  
															
															  
															 | 
															  |