| 
																	 | 
																 
								
									
									
										
											
												
												
													
													
														
															
															
																 
																	
																		| V 
																		sobotu, 
																		konkrétne 
																		19. 
																		marca 
																		2016 sme 
																		sa z 
																		Modry 
																		vydali 
																		po 
																		stopách 
																		kamaráta 
																		Mirka 
																		Turánka-Čutoru 
																		z T. O. 
																		Stratená 
																		Stopa a 
																		náš 
																		výšľap 
																		začínal 
																		v 
																		Horných 
																		Orešanoch 
																		na 
																		zastávke 
																		Vinohrady, 
																		kde sme 
																		boli v 
																		úvode 
																		niečo 
																		pred pol 
																		ôsmou 
																		ráno 
																		poučení 
																		a milo 
																		upozornení 
																		kamarátom 
																		Milanom 
																		z 
																		Trnavy, 
																		že nech 
																		si 
																		utiahneme 
																		šnúrky 
																		na 
																		kanadách, 
																		pretože 
																		nás čaká 
																		„malé“ 
																		prevýšenie 
																		a to z 
																		dôvodu, 
																		že Horné 
																		Orešany 
																		sú vo 
																		výške 
																		200 mnm 
																		a Slepý 
																		vrch je 
																		kapánek 
																		vyššie a 
																		to 
																		konkrétne 
																		dorástol 
																		až do 
																		výšky 
																		543 mnm. 
																		T. j. na 
																		úseku 
																		jedného 
																		kilometra 
																		sme 
																		museli 
																		zvládnuť 
																		prevýšenie 
																		o cca 
																		340mnm...Spočiatku 
																		sme tomu 
																		nevenovali
																		 | 
																	 
																 
																
																	
																		
																		
																			
																				
																					| 
																					  
  | 
																				 
																				
																					| 
																					   kamarát Arťo  | 
																				 
																			 
																		 
																		 | 
																		
																		až takú 
																		pozornosť, 
																		ale cca 
																		po 10 
																		minútach 
																		som 
																		videl a 
																		začal aj 
																		cítiť, 
																		že 
																		prekonať 
																		výškový 
																		rozdiel 
																		nebude 
																		len taká 
																		selanka, 
																		ale keď 
																		to 
																		zvládli 
																		naši 
																		keltskí 
																		spoluobčania 
																		trepať 
																		sa až 
																		hore, 
																		tak sme 
																		to dali 
																		aj my. 
																		(Slovenskí 
																		archeológovia 
																		na 
																		Slepom 
																		vrchu 
																		objavili
																		
																		
																		najstaršie 
																		centrum 
																		Keltov 
																		na 
																		Slovensku. 
																		Hradisko 
																		pochádza 
																		z 5. 
																		storočia 
																		pred 
																		naším 
																		letopočtom 
																		a zrejme 
																		tu 
																		ťažili 
																		železnú 
																		rudu. 
																		Ale ako 
																		to už na 
																		Slovensku 
																		býva 
																		zvykom, 
																		žiaľ na 
																		prieskum 
																		ako vždy 
																		neboli 
																		zvyšné 
																		eurá a 
																		tak 
																		predbehli 
																		oficiálny 
																		výskum 
																		hľadači 
																		pokladov 
																		s 
																		detektormi 
																		a časť 
																		vzácnych 
																		šperkov 
																		z 
																		hradiska 
																		vyrabovali). 
																		Na 
																		hradisku, 
																		kde bol 
																		skvelý 
																		výhľad 
																		na 
																		okolité 
																		obce 
																		
																		sme sa 
																		občerstvili, 
																		zapili 
																		mierne 
																		predinfarktové 
																		búšenie 
																		srdca 
																		veltlínom 
																		zeleným 
																		neskorým 
																		zberom a 
																		tiež sme 
																		nepohrdli 
																		dobrou 
																		figovicou 
																		od 
																		kamaráta 
																		Milana, 
																		ktorý aj 
																		s ďalším 
																		kamarátom 
																		Janom 
																		Matejíkom- | 
																	 
																 
																
																	
																		
																		Hrdzavým 
																		podotkli, 
																		že veď 
																		sme iba 
																		na 
																		začiatku 
																		našej 
																		túry po
																		
																		
																		stratených 
																		stopárskych 
																		chodníčkoch 
																		kamaráta 
																		Čutoru, 
																		už nás 
																		čakajú 
																		iba 
																		strmšie 
																		výstupy 
																		a vyššie 
																		vrcholy. 
																		Povzbudení 
																		týmto 
																		milými a 
																		vrelými 
																		slovami 
																		sme sa 
																		vydali 
																		po 
																		modrej 
																		značke 
																		smerom 
																		na 
																		Majdan a 
																		Lošonec. 
																		Predjarná 
																		malokarpatská 
																		príroda 
																		sa iba 
																		prebúdzala 
																		zo 
																		zimného 
																		spánku 
																		ale 
																		úchvatné 
																		scenérie 
																		a 
																		pohľady 
																		na 
																		okolité 
																		vrchy a 
																		hojne 
																		rozkvitnuté 
																		nekonečné 
																		lány 
																		snežienkových 
																		kvetov a 
																		medveďocesnakových 
																		listov 
																		neklamne 
																		signalizovali, 
																		že jar 
																		je tu, 
																		aj 
																		napriek 
																		tomu, že 
																		prvý 
																		jarný 
																		deň mal 
																		iba 
																		prísť. 
																		Lošonec 
																		je 
																		moderná 
																		dedina - 
																		kráča s 
																		dobou, 
																		ako som 
																		sa 
																		presvedčil, 
																		pretože 
																		menu dňa 
																		bola čo 
																		iné ako 
																		aktuálna 
																		lahôdka 
																		- 
																		polievka 
																		z 
																		medvedieho 
																		cesnaku 
																		za 2,- 
																		€. Na 
																		polievku 
																		ale bolo 
																		pred 
																		desiatou 
																		ešte 
																		skoro a 
																		pri 
																		krátkom
																		
																		
																		odpočinku 
																		u Golema 
																		sme v 
																		družnej 
																		debate 
																		pri 
																		kávičke 
																		a 
																		pardubickom 
																		pivečku 
																		Pernštejn 
																		prechutnali 
																		veľmi 
																		zaujímavé 
																		chrumkavé 
																		upečené 
																		placky z 
																		ľanových, 
																		slnečnicových 
																		a 
																		sezamových 
																		semienok, 
																		ktoré 
																		priniesol 
																		kamarát 
																		z 
																		Trnavy. 
																		Fakt 
																		skvelá 
																		vec na 
																		utíšenie 
																		hladu a 
																		vhodná 
																		najmä k 
																		bielym 
																		suchým 
																		vínkam. 
																		Z 
																		Lošonca 
																		sme 
																		zamierili
																		
																		
																		cez malú 
																		kalváriu
																		
																		nad 
																		dedinkou 
																		a popod 
																		vrch 
																		Veterlín 
																		sme sa 
																		bezpečne 
																		blížili 
																		na 
																		Čertov 
																		žľab, 
																		kde sa 
																		konala 
																		pietna 
																		spomienka 
																		na 
																		kamaráta 
																		Čutoru.
																			
																			
																				
																					| Trošku nemilé, ale nakoniec dosť úsmevné prekvapenie nás čakalo na rázcestí Nad Vlčiarňou - kde sa zjavil, tu sa zjavil - z lesa vybehol pitbull, taký pekný malý hnedobiely psík.... Nezvaný hosť krútil chvostom a vydával čudné zvuky a tak som si stihol uvedomiť dve veci: jeho pán nikde a po náhubku ani stopy.... Pitbulček ale milo vrčal, nohy, ruky a naše krky zatiaľ nekúsal a tak som ho rýchlo prekrstil na „Bobina“ a tak náš Bobík pokračoval s nami v túre v rýchlom tempe až do Čertovho žľabu, kde sme prišli ako je to výsadou kráľov presne o 13tej hodine. V Čertovom žľabe sa už nachádzala početná skupina menej odvážnych kamarátov z Trnavy a blízkeho okolia, idúcich po kratšej túre, ktorí sa s nami družne zvítali, zabrnkali sme si tradičné ryvolovky, dostali brezovú placku a pamätný list, pietnou minútou ticha  | 
																				 
																			 
																			
																			
																				
																					| si uctili pamiatku kamaráta Čutoru a po zelenej značke sme zamierili na Jahodník, kde už v miestnej osviežovni zvanej „Koniareň“ čakal Piťo a jeho partia, ktorí nám odpočinkové chvíle v cieli nášho pochodu spríjemnili dobrou trampskou muzikou. K dispozícii bolo občerstvenie, čo si hrdlo ráčilo – gulášik fazuľový a divinový a nápoje od výmyslu sveta. Piťo a jeho partia hrali skvelé songy, ktoré sme si vychutnali až do západu slnka. VII. ročník výšľapu Stopa tour sa vydaril, prešli sme cca 23 kiláčikov a myslím, že všetci budú na túto skvelú akciu dlho spomínať. Kamaráti, vidíme sa čoskoro na ďalšej trampskej akcii uprostred malebných malokarpatských končiarov.                                                                                   kamarát Arťo | 
																				 
																			 
																		 
																		 | 
																	 
																 
																
															 
															 | 
														 
														 
												 
												 | 
											 
											
												
												
												 
												 | 
											 
										 
										© 2016 Vytvoril Frenky 
																- TO.Yukon 
										
										Windows Internet Explorer 
										 
										
										
										Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024  
									 | 
								 
							 
						 
						 | 
					 
				 
			 
			 |