Vlk bol znamením diabla, v rozprávkach predstavoval zlo, jeho tesáky znamenali smrť. V indiánskej mytológii bol asi „najpoužívanejšou“ bytosťou, objavuje sa v mnohých historkách a príbehoch. Bol uctievaný pre jeho nadprirodzené a mystické schopnosti. Mával veľký význam pri šamanských a kúzelníckych rituáloch. Predstavoval tajomnú stránku života.

Vlka bolo vo voľnej prírode dosť ťažko uvidieť. Ak sa tak stalo, považovali to indiáni za veľké šťastie. I keď sa to nezdá, je tento tvor veľmi plachý a citlivý. Podobne je to s ľuďmi narodenými v znamení Vlka – v Kruhu Zeme posledné znamenie. Ich citlivosť sa prejavuje v dvoch smeroch. Smerom von zo skupiny, v ktorej žijú prejavujú práve plachosť, nesmelosť a hanblivosť. Naopak smerom dovnútra, teda k ostatným členom svojej „svorky“, sa chovajú veľmi starostlivo, intuitívne vycítia potreby druhých, dokážu pochopiť a pomôcť. Sú to veľmi jemné povahy. Boja sa prejaviť svoje emócie, často sa skrývajú a držia v ústraní.

Sú dobromyseľní, srdeční a dôverčiví. Neraz sa však stávajú terčom iných „dravších jedincov, ktorí ich zneužívajú. Niet divu, že pred skutočnosťou utekajú do svojho „vysnívaného“ sveta, stavajú si bariéry, ktoré ich budú chrániť. Radšej si svoj život naplánujú a vymyslia vo svojej fantázii, vo svojich predstavách. So záujmom sa potom venujú rôznym tajomným záležitostiam, majú blízko k veciam, ktoré sú mimo hmotnej reality. Ak je najhoršie, dokážu sa vyburcovať k mohutnej obrane, nikto by to do nich nepovedal.. pozor, dajú potom jasne pocítiť, že vlk je šelma.

Na životnej ceste potrebuje ten, kto sa narodil v znamení Vlka, partnera, ktorý by ho schoval pod ochranné krídla a chránil ho. Taký človek dostane na oplátku skvelého druha, vždy pripraveného pomôcť, vypočuť a pohladiť.