AhojAhoj 2013- jarník T.O.Zmoknuté TeePee

Jarný oheň
T.O. Zmoknuté teepee-Psotná
Slovianska dolina
Turčianska kotlina
Planéta zem

Keď v Turčianskej kotline inak aj záhradkou nazývanej , konečne víťazne skórovala Vesna a nadšená trampská pospolitosť po úmornom trápení s rozbíjaním ľadov , konečne utopila porazenú Morenu , nastal čas uctiť si víťaza prvým jarným ohňom v Turci.
   Zišli sa kamaráti na pozvanie poriadajúcej T.O. Zmoknuté teepee nielen z blízkeho i vzdialeného okolia ale aj z Európskeho hlavného mesta kultúry ..teda Košíc..
   Celá táto sláva sa konala tak ako každý rok na ich osadnom fleku v Slovianskej doline na pasienkoch Psotná.
   Jarník sa ( ako vždy ) niesol v znamení zábavy , hlavne tej muzikálnej. A keďže sa predviesť chcel hádam každý i tí s hudobným hluchom , tak miest kde sa na Psotnej hralo bolo ako na veľkom festivale. A tak si svoj žáner srdcu milý našiel každý. Prím mali kamaráti združený okolo osady Malé Vrany... Ale to už dá sa povedať sú „merendový“ profíci . Fakt vedia zabaviť.

No načrieť sa dalo aj z hrnčeka jógy , z ktorého rozlial po lúke kamarát Strakuš. Zlákať sa mu podarilo však iba ženské prítomenstvo. Páni všetkého vekového kategórenstva , radšej „rozumne pohovorili“...
Zaznela pieseň Perej , ktorá predchádzala slávnostnému uvítaniu pri stožiari .

s vlajkami a šerif nás po tomto príhovore nabádal k smelším činom samozábavy..Čo však nebolo nutné. A tak venujúc sa neorganizovanému pokračovaniu zábavy , družnému hovoru , hlaholu trampských piesní i tráveniu falošného gulášika , avšak s nefalšovanou chuťou sme ani nepostrehli ako

pokročil čas. Našťastie údery palíc rytmicky likvidujúc posledné pevné vlákna práchnivého polena nám pripomenuli čas slávnostného zapálenia jarného ohňa. Jeho zapálením poctili kamaráta Chasa z Martina. Možno vám to príde uletené , ale mne sa zdá , že praskot horiaceho dreva pagody nerušila len „Vlajka“ ale aj pukanie otvárajúcich sa spórov zeme , ktorá sa vytláčala z jarných pupákov. Jar sa predierala i cez drzo neroztápajúci sa sneh... Fakt som to videl !!! A tak zbláznený vôňou horiaceho dreva , jarou , a priznám sa i čajom s rumom , čo sa po nejakom

čase v rámci lenivosti varenia čaju zmenil na rum s čajom sme mladli spolu s okolím. A ž tak , že sme sa pristihli pri pesničkách z repertoáru Detských Trampských Táborov. ( ďalej len DTT , aj tak to už v tomto článku nepoužijem ).
Ďalej....... , hmm ďalej bolo všetko tak ako má na jarnom ohni byť. Viem to , kontroloval som to zo spacáku pod stromom neďaleko ohňa... Piesne spomalili a potom....bolo ráno. Zo spomienok posledných vieme , že okolitá príroda mala na oddych až 1 hodinu . A to medzi 05:00 do 06:00. To kamarátka Prostata pár kamarátov vytiahla zo spacákov ...a opäť sa hralo.

Nedeľa bola slnečná a podľa lenivých pohybov okolo kuchyňáku kde sa pripravovali raňajky , káva a rum , bol viditeľne úžasne vydarený deň , keď sa telo , ignorujúc rozum odmieta vrátiť do civilizácie. Veď poznáte to... Slnko , voňavý les a kopa vecí na balenie. To sa hýbe veru ťažko. Presne podľa trampského porekadla : Balenie je jediná chvíľa , kedy by si sa najradšej so všetkým podelil. A tak si každý zbalil , čo si priniesol + účastnícku placku , k tomu ešte ten povestný „uhlík co je jistota“ .
Padlo veľa , preveľa posledných Ahój... Opäť o rok kamaráti. P.S. Na Psotnej psota nevládne.