Č
L
Á
N
O
K

Trampovanie Prírodným Parkom Střed Čech. 21.4. až 24.4.2016
Dňa 23.4.2016 sa konala Vzpomínka na Svatojánske proudy - výšľap po Povltavskej stezke pri Vltave v úseku nazývanom Svatojánske proudy v Štěchoviciach kde vznikol aj československý tramping, ktorú každoročne organizujú kamaráti Blanka a Honza v spolupráci s osadami v Štěchoviciach. Na túto akciu sme sa rozhodli vyraziť z Bratislavy títo kamaráti: Barbie (Lodenica Tina), Kelmendy (Lodenica Tina), Kačka (Lodenica Tina), Piži(T.O.Divý Kaktus), Toudy (T.O.Biely Jeleň a Lodenica Tina) a (ja) Pedierko. Rozhodli sme sa že to spojíme s vandrom od štvrtku do nedele a pochodíme aj viac okolitú oblasť. Z Bratislavy sme vyrazili vo štvrtok ráno 4 kolesovými tátošmi a okolo jednej poobede sme prišli do Štěchovíc. Tam sme po vyhodnotení situácie rozhodli že jedno auto bude nechané v Štěchoviciach pod lesom a druhé v Pikoviciach. Tak sa na dve miesta 
 

 

rozostavili autá a celá naša partia skončila aj s vecami ktoré bude do nedele potrebovať v Pikoviciach kde sme začínali 4 dňový vander vo štvrtok asi o pol tretej poobede.  V Pikoviciach kúsok od miesta kde sme začínali vander je aj veľká lúka kde sa každoročne koná festival s názvom Trampské Pikovice kde vystupuje aj viac rýdzo trampských hudobných skupín ktoré na väčších country festivaloch ani moc nehrávajú. Z Pikovic sme sa aj s vecami vybrali po červenej značke známej ako Posázavská stezka popri brehu Sázavy a lúke kde býva festival, proti prúdu Sázavy až do lona posázavskej prírody. Oproti nám vidieť železničnú trať idúcu v skale nad Sázavou a blížiacu sa Pikovickú Jehlu – skalu v tvare špica ktorá je medzi bralom a železničnou traťou. Na Stezke fotíme ako Japonci a Stezka postupne stúpa do kopca. Pred nami je Pikovická Jehla a keď ideme ďalej proti prúdu Sázavy na opačnej strane brehu vidno staré trampské zruby ktoré sú v lone neporušenej posázavskej prírody v skalách. Tak po ľavom brehu pozorujeme osadné chajdy ako Poslední Peřej, Orang, Ascalona, Plch a Kontiki a na našej strane sú zruby

osád Dalton a Pikard. Neskôr stúpame serpentínami do kopcov nad Sázavou a našim miestom na oddych je Klimentová Vyhlídka nad Sázavou. Tu si robíme aj spoločné foto. Odtiaľ pokračujeme ďalej a

prichádzame na Raisovú vyhlídku kde pozorujeme pekný výhľad nad Sázavu.  Od Reisovej vyhlídky pokračujeme údolím kde sú skaly a klesajúce potôčiky do Sázavy a v údolí v húštine sú ďalšie zruby. Odbočujeme na zelenú značku a ideme hore popri potoku a lesným priehradkám na potoku až prichádzame na trampský flek osady Club Údolí Ticha a odtiaľ smerom do Třebsína ku krčme ktorá je žiaľ zavretá. Tam sa nachádza aj zvonička kde sa každoročne koná trampský hudobný mini festival s názvom Třebsínska

zvonička. Tu si trochu pomýlime trasu a ideme do dediny Závist ale jeden pán nás trochu skoriguje a tam si (lúkami s peknými výhľadmi na široko ďaleko na jarnú prírodu) skrátime tú trasu čiže nemusíme sa vracať a obkľukou to obchádzať a pokračujeme smerom k rieke Vltava až prichádzame na Smetanovú Vyhlídku a pod nami sa na opačnom brehu nachádza osadný flek Ztracená naděje – najstaršej trampskej osady založenej v roku 1918. Z vyhlídky pozeráme pekné výhľady a ja kamarátom rozprávam ako sa prví trampi vybrali do týchto miest a ako sa tu pod vyhliadkou ukryli v zemlianke ktorú nazvali Vydři doupě a potom ako si na opačnom brehu našli flek ktorý majú dodnes. Tam sme si urobili aj spoločnú fotografiu. Odtiaľ sme pokračovali jarnými rozvoniavajúcimi lúkami až sme vošli do lesa kde sa prudko dole stáčali serpentíny chodníka až sme prišli k sútoku potokov ktoré strmo skalami v lese tečú smerom do Vltavy. Nad sútokom potokov bol zrub v rámci osád Údolí sporu (aj to údolie sa tak volá). Pod zrubom sme si nabrali vodu do zásob a pokračujeme ďalej lesom až prichádzame na osadný flek osady Proudy založenej v roku 1926 ktorí sú aj aktívni športovci. Je asi pol ôsmej večer a my sme rozhodnutí tu jednu noc prenocovať. Veci si zložíme na ohnisku pred osadným zrubom a ideme na drevo. Pod osadným zrubom sa nachádza aj osadné ihrisko ktoré osadníci prezývajú Šaškárna.
Aj náš parťák Toudy rachol z ohniska strmým svahom na Šaškárnu. Drevo je pozbierané, oheň založený a je čas si niečo na večer opiecť, najesť sa a potom dobrá nálada pri večernom ohni, gitare a trampských pesničkách až do neskorých nočných hodín. V noci je viac zima – niečo nad nulou, zrub je zamknutý, my spíme pod širákom väčšinou okolo ohniska a kto sa zobudí ten priloží na oheň a rozdúcha ho aby nás dobre hrial. Ráno si dáme raňajky a kávu a okolo pol desiatej berieme veci, definitívne opúšťame miesto a vyrážame ďalej. Osadníkovi Proudu Vildovi posielam ďakovnú SMS-sku a on mi odpíše že super a že rád by sa s nami niekedy stretol. Štveráme sa strmým chodníkom hore až prichádzame na lúky so širokým výhľadom a prekrásnou jarnou prírodou. Odtiaľ smerujeme na miesto od ktorého je vidno prekrásne meandre Vltavy a kde je výhľad na široko ďaleko. Obzeráme si to a fotíme, bágle máme odložené kúsok vyššie a dávame si pozor aby sme nespadli lebo tu stačí 1chybný krok, mierna nerovnováha alebo chybný pohyb a človek letí dole a už aj sa ocitne napr. na ahojahoj stránke medzi zosnulými kamarátmi. Ale miesto je to veľmi pekné asi s najkrajším výhľadom v celom okolí. Ideme vyššie a tam sa nachádza vyhlídka Máj s podobným výhľadom aj keď je tam viac stromov. Odtiaľ kráčame lesom až na lúky pri Teletíne. Tu na lúke je prestávka a niektorí si ju vyplnia aj krátkym spánkom a trochu pochrápu. Po lúštení záhady kadiaľ ísť kde sa trafiť na žltú značku aby sme si nerobili zachádzku do Teletína vyrážame a blúdime okolím a je to aj adrenalín. Neskôr nachádzame žltú značku tak ňou pokračujeme až prichádzame k množstvu popadaných stromov ktoré zatarasujú cestu. Začína sa cesta labyrintom húštiny cez, popod a ponad popadané stromy a lúštenie záhad labyrintu popadaných stromov (iné cesty a skratky nepoznám tak ideme tadiaľto). Pod nami je potok a močarisko tak sa nedá poriadne vyhnúť labyrintu popadaných stromov. Kamarát Kačka keď prelieza stromy zrúti sa s ruksakom do zadu do koruny padnutého stromu a ostane aj s ruksakom zakliesnený v konároch trochu dole hlavou a mal problém sa z tých konárov dostať lebo ho zvierali a ruksak ho ťahal dole. Tak sme mu priskočili na pomoc a vyslobodili sme ho zo spleti konárov potom aj ruksak a mohli sme pokračovať ďalej. Ale aj tam bola pekná príroda taká džungľová, medzi skalami tečúci potok ktorý prudko klesá k rieke Vltava, až sme konečne prišli k širšej lesnej ceste.

Povedal som že príroda na vandroch dokáže byť aj drsná a pripraviť všelijaké prekvapenia s ktorými nerátame, ale že to je niekedy aj súčasť vandrov a nemá nás to odradiť. Pokračujeme ďalej až sme prišli na Pexuv Luh kde sa nachádza flek trampskej osady

Keno. Bolo už poobedie a osadníci práve prišli, vybaľovali sa, tak bolo aspoň chvíľkové pozdravenie sa a prehovorenie pár kamarátskych slov a oni že nech pozdravujeme organizátorov sobotného šľapáku. Z Pexuvho Luhu sme kráčali po ceste a naraz za nami dupod a ako strela prefrčal pomedzi nás vlčiak a za ním žena rýchlo na koni, trochu to bolo psycho lebo nechýbalo málo a vrazila by do nás. My sme pokračovali lesmi a jarnými lúkami až do dediny Rabyně. Tam sme si pri rybníku zložili veci a niektorí z nás si aj na trávniku zase trochu pospali. Z Rabyně sme pokračovali lúkami s prekrásnymi výhľadmi jarnej prírody ja som si začal robiť srandu že chvíľková japonská prestávka – fotenie. Keď je na vandri krátka napr. fajčiarska prestávka tak ja som foto prestávky nazval krátke japonské prestávky. Z týchto lúk sme zbehli cez les až dole k Slapskej priehrade pod jej vodou sa nachádza tiež zopár historických trampských

hranie na osade Na Fáberke (Yukon) v sobotu ráno počas šľapáku hrajú kamaráti z Fáberky - Zleva Patrik Moravec, Honza Vlček "Šakal", Karel Nesveda "Zvíře", Peter Kundrát

flekov. Popozerali sme si výhľady a prišli sme do štěchovickej časti Třebenice kde sme prišli do starej trampskej krčmy „U Tateru“. Tam sme sa zvítali s krčmárom a s kamarátmi čo tam boli a dobre padlo pivo a rozprúdila sa nálada so sladkým drevom. Odtiaľ sme pokračovali cez les až sme prišli na lúku kde bolo stádo muflónov a danielov. Chvíľku sme ich pozorovali ale oni potom ušli. Zastavili sme sa ešte u Pepu na chalupe a večer za šera sme prišli na chatu našich kamarátov Heleny a Honzu Vobořilovcov z osady Yukon kde sme ostali zložení až do nedele. Večer nechýbala nálada so sladkým drevom aj keď nás to niektorých skôr ťahalo si ľahnúť spať. Helenina a Honzova búda sa nachádza nad miestom ktoré kedysi bolo domovským miestom trampskej osady Yukon (založenej v roku 1921) pri Vltave a ich chata bola na tom mieste a po zatopení toho miesta kvôli priehrade bola táto

Václav Urban-Soptík
nový šerif Ztracenky

chata rozobraná a prenesená do kopca. Honza a Helena ako aj Pepa čo majú chaty nad tým miestom sa hlásia k pokračovateľom osady Yukon a sú aj súčasťou osady Na Fáberce (založenej v roku 1967) kde majú kúsok vyššie aj spoločné potlachovisko. Ráno začali na potlachovisku chystať stanoviště lebo tadiaľ mali postupne prechádzať účastníci šľapáku s názvom Vzpomínka na Svatojánske proudy. Účastníci dostávali pečiatky, mohli si dať pivo a jedlo a do nálady im vyhrávali kamaráti čo chodievajú na Fáberku z osád Na Fáberce a Apten-Hassa. Aj my sme sa vydali v smere prehliadky šľapáku. Išli sme po zelenej značke cez údolie potoku ktorý trampi tiež nazývajú Yukon, popri skalách ponad Vltavou až sme prišli na osadný flek najstaršej osady s názvom Ztracená Naděje (založenej v roku 1918). Videli sme aj chatu Jardu Mottla, odfotili sa pred ich osadníckou klubovňou až sme prišli k ich saloonu a tam nás pri stolíku privítala osadníčka Dana spolu s dvomi parťáčkami Zdenou a Helenou ktoré boli oblečené ako praveké ženy. Keď som sa ich spýtal čo tento rok predstavujú povedali mi že praveké ženy a naznačili mi útok kamennými sekerami. Dana používala o niečo modernejší pracovný nástroj a to pečiatku so znakom ich osady a kto chcel mu to orazila aj na ruku. Stretli sme aj osadníka zo Ztracenky kamaráta Frantu Hackera kapelníka z K.T.O. ktorému som predstavil aj moju partiu zo Slovenska. Tam sme si dali aj občerstvenie. Okolo išiel parník a trampi na parníku vykrikovali v štýle „no co je padouři“ . Zo Ztracenky sme pokračovali prekrásnymi časťami Povltavskej stezky vytesanej v skalách nad Vltavou s krásnymi výhľadmi a prešli sme aj popod tunele ktoré idú popod skaly až sme prišli k chate (nazývanej Crippel Creek Camp) kamaráta Frantu Vytisku sherifa osady Svatojánske proudy (založená v roku 1922 ako osada U Dvou Šutru a od roku 1980 so zlúčením s inými osadami ako osada Svatojánske proudy) ktorá sa nachádza na skale ponad Vltavou pri Stezke. Pozdravili sme ho, on bol v okne, potom zišiel dole a pozval nás dnu. On nebol spoluorganizátorom tejto akcie čiže nebolo tam oficiálne stanovište. Sadli sme si na terasu kde boli krásne výhľady na Vltavu. Aj sme si dali nejaký prípitok a niečo si aj zahrali a zaspievali a Franta mi aj ukázal ako správne chytať akordy na trampskú pesničku Vyprahlá cesta. Spolu sme si zaspievali aj pesničku Svatojánske proudy. Pre mojich parťákov to bol zážitok zaspievať si túto pesničku nad Vltavou kde sa naozaj nachádzajú. Aj touto cestou ďakujem kamarátovi Frantovi za priateľské pozvanie a privítanie na jeho chate.

fotenie sa u Franty Vytisku, šerifa osady Svatojánské proudy na chate Crippel Creek Camp

Od Frantovej chaty sme išli ďalej až sme prišli k potlachovisku osady Svatojánske Proudy ktoré nesie aj názov U DvouŠutru. Pozreli sme si rôzne fotografie na drevenej stene potlachoviska a niektorí naši kamaráti si

ľahli do trávy a zase trochu pospali. Neskôr sme putovali ďalej až sme prišli k poslednému stanovišťu kde Blanka a Honza Reichardtovci organizátori razítkovali a kde nás Honza aj ponúkol nejakým občerstvení. Odtiaľ sme išli popod Slapskú priehradu a odtiaľ okolo sochy Sv. Jána Nepomuckého patróna vodákov podľa ktorého je táto oblasť pomenovaná a odtiaľ ďalej cez Třebenice kde boli pekné výhľady na jarnú prírodu až do krčmy „U Tateru“ kde pokračovala zábava až do neskorej noci.

 Cílem procházky je stará Trampská hospůdka U TATERŮ, kde budou tradičně vyhrávat
 BÍLÉ SKÁLY a APTEN-HASSA

O hranie sa starali najmä partie ako osadníci Watseky a partia z Fáberky najmä z členov Apten-Hassa. My sme odtiaľ odišli už okolo šiestej večer až sme prišli znovu na Heleninu a Honzovú chalupu kde sme boli zložení.

Neoddeliteľnou  súčasťou hospody U Tateru ktorí tu hrávajú sú aj  osadníci Apten Hassa - Zleva: Peter Kundrát (basa), Patrik Moravec (kytara), Honza Vlček "Šakal" (mandolína) a Matěj Outrata (banjo)...
 Šakalové slová :To jsme si zase U TATERŮ pěkně zařádili. VZPOMÍNKA NA SVATOJÁNSKÉ PROUDY je bezesporu každoročně nejlepší akcí. Moc bych chtěl poděkovat Páťovi, Peťovi, Matějovi, Zvířeti a Kačce za nadlidské hudební výkony a všem ostatním za úžasnou atmosféru.
Večer nechýbalo točené pivo a nálada pri gitare. V noci aj snežilo a bolo poriadne surovo a vlhko. V nedeľu ráno sme sa rozlúčili s Honzom a Helenou a zobrali sme veci a vybrali sa po opačnej trase po Povltavskej Stezke kde sme ešte videli nejaké pekné výhľady. Prešli sme okolo prečerpávajúceho potrubia ktoré vyťahuje vodu z Vltavy hore na kopec do nádrže až sme prišli pod les k autu. Kamaráti zbehli pre jedno auto do Pikovic a potom sme išli do regionálneho múzea v Jílovom u Prahy. Tam sme si pozreli rôzne expozície ale najviac nás zaujala expozícia týkajúca sa trampingu. A potom sme frčali na Slovensko. Bolo výborne. Ďakujem Helene a HonzoviVobořilovcom za ubytovanie a priateľské privítanie na ich chate, Blanke a Honzovi Reichardtovcom ako aj trampom zo Štěchovických osád za výborne zorganizovanú akciu, Vildovi z osady Proudy za ústretovosť pri jednorázovom prenocovaní na ich fleku, personálu a muzikantom U Tateru a mojej partii zo Slovenska za dobrú atmosféru ktorú vytvárali a že to vydržali a zvládli.
                                                                                                                 Ahoj Pedierko
foto Pedierko a Míša a článok poslal Pedierko

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)		  

© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024