AhojAhoj 2016 - Zastávka u Brna

Zastávka u Brna – prvý aprílový víkend 1.-3.4.2016

Z Bratislavy vyrážame trio z T.O. Pohoda – Pedro, Kali, Andy a duo z T.O. Dixon Deži s Táňou o pol piatej smer Zastávka u Brna, malebná dedinka, ktorá vznikla z bývalej baníckej osady. Ťažilo sa tu kedysi v bani Julius (zaujalo ma, že sa v nej vyrábali brikety z čierneho uhlia v tvare vajec) a Jindřich, ktorá sa nachádza pri Zbýšove. Bola to svojho času najhlbšia baňa v strednej Európe, dnes je v nej „Múzeum průmyslových železnic“.
V domčeku pri trati býva Jana, u ktorej sa večer koná muzikantská a

kamarátska slezina. Jana, jej trojica synov Drobek, Petr, a Honza, Lucka, Míša, Janin brat Šprudlák, takmer rodina Azo s Hankou, Vlastík, Miloš, naša SK päťka a z vlaku prichádzajúca CZ štvorica Martina, Golem, Bob a Tom. Radosť zo stretnutia je prenáramná. Natlačíme sa do „udírny“ na dvorčeku pri záhradke. Dobrú náladu vylepší výborné hranie - šesť gitár, basa, ukulele.

Muzikanti sú jeden lepší ako druhý a ani si nebolo treba kúpiť lupeň na tento koncert Wabiho, Mikiho, Rolfových a iných

pesničiek. V sobotu ráno je tichá Zastávka podchvíľou prebúdzaná výstražným zvukovým znamením na neďalekom železničnom priecestí. S Janou vstávame o siedmej, ona varí kávu, ja sa prejdem cez záhradku a poza ploty, kúsok popri potoku, cez neho po lávke a vojdem do ihličnatého lesa. Krásny pohľad – les ožiarený vychádzajúcim slnkom, maličké domčeky, vlak prichádzajúci po jednokoľajke. Po návrate postupné vstávanie, raňajky, pokec, výbuchy smiechu pri rozprávaní zážitkov a vtipov, naplánovanie výletu vláčikom niekedy v budúcnosti. Po desiatej odchádzame autami do Kozlan. Jarné, slnečné dopoludnie, trochu studený vietor. Pešo sa vydávame smrekovým lesom, pribudla Róza, nadšene behá za „balónkem“. Po chvíli prídeme chodníkom nad Dalešickou priehradou k Maxovmu krížu.

O Maxovom pomníku som počula od našich starých trampov, ktorí sa kamarátili s trampami z Brna, čítala o ňom v starých kronikách, či na trampských stránkach a konečne ho vidím na vlastné oči. Pred siedmymi týždňami sa tu konal 64. ročník pochodu v duchu spomienky na zosnulých trampov.
Pokračujeme ku skalám, z ktorých sa dá zbehnúť chodníkom ku zvyškom hradu Kozlov, nachádzajúcom sa na poloostrove, dnes žiaľ ostrove. Je to kvôli vysokej hladine vody v priehrade a tak sa k zrúcanine nedostaneme. Nevadí, aspoň je dôvod naplánovať si sem návrat v budúcnosti spojený s čundrom aj kúpaním.
Úzkou štrbinou medzi skalami schádzame nižšie na miesto kde je nádherný výhľad na vodu, skalnaté a zalesnené svahy nad brehmi.

Halířova skála- Vraciame sa a presúvame do Koněšína. Po štvrťhodinke strávenej debatou o tom ako sa povie po slovensky „koroptev“ a čo to vlastne je (koroptev – jarabica poľná, křepelka - prepelica poľná), lesom prichádzame k ďalšiemu pamätnému miestu.
Je na skale vysoko nad Dalešickou priehradou s názvom Halířka. Skala dostala názov Halířova skála keď sa v júni 1875 pod ňou pri chytaní rýb spod kameňov v rieke Jihlavke utopil Jindřich Halíř z Třebenic. Na jej vrchu je kríž postavený na kruhovom návrší z kameňov, kúsok pod ním sú totemy a skala, na ktorej sú pripevnené tabuľky s menami zosnulých trampov z Třebíčských trampských osad. Toto miesto bolo vybrané ako pietne v roku 1989 a odvtedy sa tu vždy v sobotu pred prvým jarným dňom stretávajú kamaráti, aby si uctili ich pamiatku.

oddych po ceste do Babíc...

Posedíme na lavičke na najvyššom mieste Halířky, kocháme sa výhľadom. Spoločné foto, návrat a presun do Kralic nad Oslavou, hostinec U Sklenárů. Tam si dávame „kralickej řízek“ – „kto ho nemal, ten akoby ani nebol...“.Obrovský rezeň s výborným majonézovým šalátom, ledva ho vpraceme do seba.
Slnečné poobedie strávime v Janinej záhradke, pozvoľna roztrúsení na trávniku, niektorí dospávajú.
Pred pol piatou celá tlupa vyráža so mnou na stanicu. Všetci idú peši do Babíc po zrušenej úzkokoľajke na festival

Babická písnička , ja odchádzam vlakom do Bratislavy. Lúčime sa, dávam pozdravovať kamarátov, Martinu poprosím aby pozdravila svojho šerifa.

Miki Ryvola a Pupa

Tucet plus traja stoja na peróne, mávajú mi, som dojatá, mám slzy v očiach, takéto lúčenie som snáď zažila iba v detstve. Mávam im šatkou až ich postavy, spomedzi ktorých trčia Drobek a Golem, nezmiznú za zákrutou.
Doma v nedeľu skoro ráno mám už v pošte mail s fotkami od Pima kuřímského. Vidno, že Babice mali výborných účinkujúcich.
Podľa fotiek večer v Pekle to ako obyčajne roztočili Roweri. Naša partia išla ale na jam session opäť do udírny. Pedro si ešte pozrel Béďu s úžasným ženským triom Přelet M. S., do udírny v Zastávke ho hodil Fanda a tiež zahral si už so zohranou partiou. Ako sa neskôr dozviem,

Béďa Šedifka

nedeľa bola v znamení jazzového dopoludnia. Kávu popíjajúcim nocľažníkom sa v ňom predviedli Drobek, Petr a Pedro. Ale späť do Bratislavy. Nedeľa, je deväť preč, uložím si Pimove fotky do archívu, oblečiem bežecký odev, pripnem číslo s čipom a vydávam sa v ústrety

svojho ďalšieho maratónu. Podmienky najhoršie aké môžu pre bežca byť – slnko a silný vietor. Na štarte nás stoja tisíce v kategórii maratón, polmaratón, štafety. Oblievam sa vodou na každej občerstvovačke, siaham na dno síl. V krízach ma drží pohľad na „povzbudzovačov“ na trati - rodiny, osadníkov pohoďákov, známych, neznámych a myšlienka na výrok najväčšej bežeckej legendy Emila Zátopka keď nevládzeš, pridaj! Na konci síl si v duchu spievam vždy nejakú ryvolovku s očami sklopenými na asfalt a pozriem sa pred seba až po jej dospievaní, najlepšie sú Rezavý šíny a Tunel ...
Posledných 5 km mi morálnym dopingom pomáha dcéra Lucia a Pedro, ktorý stihol presun zo Zastávky pri Brne do mesta na Dunaji.
Po dobehnutí ideme rodina doplniť energiu do McDonald´s. Vedľa v hale prebieha autogramiáda Lucii Bílej. Je veľmi milá a ešte krajšia ako na obrazovke. Staviam sa do radu a poprosím o podpis na štartovné číslo a spoločné foto.
Večer mi Ježek posiela fotku svojho štartovného čísla s originál podpisom Emila Zátopka. V roku 1988 bol štartovačom na jednom z Ježkových bežeckých pretekov a Ježek si dal svoje číslo od neho podpísať. Dokonalý záver úžasného víkendu.

foto Azo, Bob, Golem, Pim, Janka, Andy Bábovka a článok poslala Andy Bábovka

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024