AhojAhoj 2016 - Pár trampských dní na vandri v Javorníkoch

Pár trampských dní na vandri v Javorníkoch: 10.8.2016 až 14.8. 2016.
Trasa: zo Štiavnik – Ráztoka po Horní Lídeč okolo 50 km.

V stredu ráno sme zo štvorkolesového tátoša vystúpili v Považskej Bystrici v poriadne upršanom a studenom počasí kamaráti Dušan, Yetty, Pesnička a (ja) Pedierko. Z Považskej Bystrice sme sa odviezli autobusom do Bytče, kde sme prestúpili na autobus, ktorý nás zaviezol do hĺbky hôr Javorníkov až na konečnú Štiavnik – Ráztoka. Odtiaľ po zelenej značke až na hrebeň Javorníkov. Pozorovali sme aj nejaké výhľady, ale neustále pršalo a fúkal studený vietor. Po určitom čase sme sa spojili s červenou značkou na Bútorkách, ale pokračovali sme do jedného hotela v rámci komplexu Kasárne, ktorý je pod Veľkým Javorníkom. Tam sme sa ohriali, dali si čaj a

teplý obed, osušili trochu mokré veci. Pokračovali sme pod Veľkým Javorníkom hustým lesom, pripomínal nám prales a z hustého dažďa ho zahaľovala aj dobrá hmla. Na studničke sme si doplnili vodu, neskôr sme sa napojili na zelenú značku, ktorá ide zo sedla Gežov. Pokračovali sme lesom a odpojili sa od zelenej, išli ďalej lesom až na flek trampskej osady Stodoliská (názov osady si dali podľa tejto oblasti a používajú názov Osada

TOSTO – Tosto ako T.O.Stodoliská). Popozerali sme si ich krásny osadný flek a chceli sme si tam aj urobiť ohník. Bol však veľmi silný lejak a na chate nikto nebol. Ďalej v lese sme si všimli drevenú búdu. Bola zamknutá ale mala

otvorenú verandu. Zavolal som kamarátovi Čochtanovi z TOSTO, čo je to za búdu. Povedal, že je to trampská búda a môžeme sa tam na verande zložiť. Tak sme sa na verande ukryli pred dažďom. Bolo dosť chladno, boli sme namoknutí a v lese hustý lejak. Tak sme si na verande zapálili kahance, na bombičke prihriali čaj aj uvarili sáčkové polievky, čo nás dobre ohriali. Aj keby sa mi to viac páčilo pri ohníku a potrebovali sme sa zohriať, vonku husto lialo. Tak sme to zbytočne nesilili. Zabalili sme sa do spacákov, sadli za stôl, kamarátka Pesnička zobrala ukulele, ja gitaru a verandou zneli trampské pesničky. Večer sme si (poriadne naobliekaní) ľahli do spacákov a pospali. Teplomer na verande ukazoval ešte ráno niečo nad nulou – asi to bola najchladnejšia noc, akú som kedy v lese zažil, keď som spal vonku. Ale aj tak sme boli neustále v dobrej nálade ako na vandri. Vo štvrtok ráno po raňajkách sme vyrazili hore do sedla Gežov. V ňom sme si zložili veci a ja som vybehol hore na vrchol Veľkého Javorníka pozrieť sa a pofotiť okolie.

Mračná sa pomaly trhali a z dolín stúpali hmly, tie pohľady vyzerali ako by bolo do dolín a do svahov pohádzaných plno dymovníc. Vrátil som sa ku kamarátom do sedla Gežov a pokračovali sme ďalej po Javorníckej magistrále – od Veľkého Javorníka smerom južne, kde sa nám postupne poodhaľovali prekrásne výhľady. Cestou sme obdivovali prekrásnu prírodu a kŕmili sa čučoriedkami, až sme prišli na miesto s názvom Stratenec odkiaľ bolo vidno aj Moravsko-sliezske Beskydy aj slovenské pohoria – ale tie boli viac zakalené

hmlou. Vyliezli sme aj na rozhľadňu, dali si niečo pod zub, Dušan si urobil čaj z vetvičiek ihličnatých stromov. Zo Stratenca

sme pokračovali po červenej značke cez Malý Javorník, Frňovské sedlo, okolo hotela Portáš až na chatu Kohútka, odkiaľ sme pozorovali jasnejšie výhľady. Na Kohútke sme si dali jedlo a nápoje, dal som si zabaliť nejaké chleby a jedlo a pokračovali sme ďalej do Javorníckych lesov. Síce sa už zvečerievalo, ale boli prekrásne výhľady. Zišli sme pri Provaznom z červenej značky do lesa na slovenskú stranu a zložili sa v lese na nocľah. Večer nechýbala ani gitara, trampské pesničky a prípitok, že sme zvládli deň.

V piatok po raňajkách sme pokračovali ďalej až lesný chodník klesal strmo dole a prišli sme do Papajského sedla. Tam bola krátka prestávka, zastrieľali sme si aj z luku, ktorý tam bol odložený. Odtiaľ sme pokračovali strmákmi hore, až sme prišli na vrchol kopca Makyta, kde

sme sa najedli a oddýchli si. Jedni turisti nám hovorili ako boli kedysi v 70. rokoch plné vlaky takýchto vandrujúcich trampov. Okolo druhej poobede sme pokračovali ďalej na moravskú stranu, išli sme cez

Valašskú Kýčeru, Šerklavu až sme prišli na miesto nad skalou kde bol výhľad. Tu sme sa porozprávali aj s jedným pánom. Odtiaľ sme pokračovali do sedla Radošov kde sme zahli pár metrov do lesa a zložili sa na nocľah. Tichšie som zahral aj niečo na gitare, kamarát Yetty s Dušanom spravili výbornú hríbovú polievku, pospali sme si. V sobotu ráno sme sa najedli a pokračovali cez Skaličí,

Hradisko až ponad Pulčínske skaly. Chceli sme ísť aj modrou značkou, ale to bol dobrý sypák dole a bolo sa treba držať reťazí. Tak sme si zvolili s vecami ísť do Pulčína po červenej, ktorá išla traverzom, ale aj odtiaľ boli pekné výhľady. Pod Pulčínskymi skalami sme sa zastavili aj na táborisku.

Ľudia čo tam táborili aj s deťmi nám povedali nech k nim neskôr prídeme aj s gitarou. Odtiaľ sme išli popri ovocnom sade až do Pulčína kde sme prišli do krčmy ku kamarátovi Willymu. Jeho krčma a priestor pred krčmou ja originálne a tvorivo vyzdobený. U neho sme si dali občerstvenie, zoznámili sa a po troch nociach v spaní vonku a v silnejšom chlade sme sa zložili s vecami v jednej jeho chatke, ktorú má za krčmou. Po obede a

zložení vecí sme išli k Pulčínskym skalám, ja som si hore po modrej značke vybehol po reťaziach bez záťaže pomedzi skaly a pofotil som si to. Neskôr sme si s gitarou prisadli k ohňu na táborisko k ľuďom, čo nás zavolali. Pesnička hrala na ukulele, ja na gitaru a dali sme také známejšie pesničky z folk a country hudobnej scény, aby si aj tí ľudia mohli s nami zaspievať. Večer sme si posedeli u Willyho v krčme. Ukazoval mi knihu od kamarátky Mývaly s názvom Trvalé bydliště Klondyke aneb kde medvědi dávají dobrou noc – o Mývalynom živote v kanadskej prírode na Yukone aj s jej venovaním. Porozprával nám ako s ňou a jej partiou chodievali od 15-tich rokov na vandre.
V nedeľu po raňajkách som pred Willyho krčmou ešte niečo zahral na gitare a ďalej sme pokračovali po Náuční stezce Pulčínska cesta pomedzi pasienky, kde boli krásne výhľady ako na Javorníky tak na Vizovické vrchy, až sme zhruba po hodine a trištvrte prišli do obce Horní Lideč. Tu sme si dali v krčme občerstvenie, sadli na vlak, ktorý nás odviezol do Považskej Bystrice a potom odtiaľ v letnom teple (posledný deň odchodu krásne počasie, slnko a letné teplo z čoho mi bolo paradoxne do smiechu, lebo som povedal, že sa budem peckovať od smiechu keď budeme mať celý čas studené počasie a pekný teplý slnečný deň bude nedeľa deň odchodu. A takto to aj bolo, tak mi je do smiechu stále) sadli do auta a odfrčali s ním do civilizácie. Bolo výborne a ďakujem Dušanovi, Yettymu a jeho dcére Pesničke, že to zvládli a Pesničke za to, že ma počas hry na gitare pekne sprevádzala na ukulele a pekne spievala. Aj počas nášho vandru sa niektorí ľudia čudovali, že takto trampov na vandri už dlho nevideli. Prešli sme asi zaokrúhlene 50 kilometrov a bolo výborne. Pedierko.

foto Pedierko a Yetty + Janka a článok poslal Pedierko
pozadie Otep
(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024