Potulky zimnou rematskou cestou 10.februára 2013

 

,, Halo Brčo čo robíš cez víkend" ?, to boli prvé slova Džepa (T.O.Kamzík z Prievidze) v telefóne. A hneď som vedel, že aj tento víkend nepresedím doma. ,,V sobotu pracujem, ale nedeľu mám voľnú. Prečo? Ideme von " ? ,,Poďme niekde, pridá sa aj Mižu" ,, Dobre tak príďte a ja niečo vymyslím" ,,Prídeme vlakom o 7:20 do Handlovej." ,,Dohodnuté, stretneme sa pri cintoríne o 7:45h. Ahoj!"
         Možno sa raz stane aj to, že niekde prídem načas... S kamarátom Paľom, ktorý sa tiež pridal meškáme asi tri minúty. ,,Ahoj, ahoj, ahoj." ,,Tak čo si vymyslel, kam ideme?" ,,Tak najprv k Poldolfovi (T.O.Orol-Handlová) na zrub, je tam od včera aj s Talianom a potom po Rematskej ceste až po hrob

neznámeho vojaka."Prekvapuje ma, že týždeň po prechode do Kremnice nie je vôbec vidno, že po tomto istom chodníčku prešlo skoro sto ľudí. Všetko prikryl sneh, ktorého v týždni zase bohate napadalo. Cesta na zrub, ktorá nám v lete trvá maximálne pol hodiny teraz trvá hodinu. U Poldolfa si dávame

 čaj a štipôčku  slivovičky. Po krátkom oddychu pokračujeme v našej ceste.Zase začalo dosť slušne snežiť, ale po necelom kilometri zisťujeme, že nie sme jediní, ktorí neobsedia doma. Stretávame dvoch pánov už v rokoch, ktorí si to valia v protismere a na bežkách. Po tej ich stope sa nám celkom

dobre šlape, aj keď snehu ja až vyše  kolien. Pri pohľade na krmelec premýšľam, že aké ťažké to ma v tomto veľkom snehu ,divá zver... Z myšlienok ma vytrhol Džepov hlas. ,,Aha tam pod krmelcom niečo leží". A už sa aj s veľkými problémami dvíha na nohy jelenica. Je dosť v úbohom stave a pred nami neuteká, ale len pomaly

 odchádza. Za ďalším ohybom cesty odbočujeme skontrolovať, či je všetko v poriadku na chajde u Blodyho. Odtade je už len na skok na fleka, kde bývajú spomienkové ohne,, Meteor." Obchádzame skaly a hľadáme si miestečko kde by sme si zajedli, keď nás pod jedným previsom zaujali rysie stopy.

Po domácej klobáske a čaji zo slivovicou, pokračujeme zase po Rematskej ceste až ku hrobu neznámeho vojaka (hubára, ako vtipne dodal Džepo). Tu odbočujeme smerom na Handlovú. U Paľa na záhrade dopíjame čaj a odchádzame. Džepo a Mižu na vlak do Prievidze a my domov. Zase jedná pekná nedeľa za nami. Aj keď majú zimné prechádzky svoje čaro, už sa nevieme dočkať kedy pôjdeme na prvé huby. Tešíme sa a dohadujeme sa na zber smrčkov. Ale na to si budeme musieť ešte počkať...                                             Ahoj...


  foto Mižu  a článok poslal Brčo
 



© 2013 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024