vidíme postavu trapera, ktorý kráča v originálnych snežniciach,  smerom k nám. Je to Lobov a Jankin kamarát Fugas, cestoval k nám z Rožnova pod Radhoštěm. Má rád prírodu tak ako my,  je to veľký cestovateľ,  často chodí po Karpatoch aj v Rumunsku. Spoločne sme na vrchole obdivovali krásne biele slnkom nasvietené výhľady až po Považský Inovec. Pri prechode sa nám ukázal aj Veľký Lopeník a známa Javorina.

 jeho pomoc. Vďakou mu je keď potom znovu zlietne jeho Havran a mávne mu krídlom pred odletom na pozdrav. Aj náš čas beží, nad zrubom zavládla biela noc. Mesiac vystriedal slnko, les prikryl sneh a potom tma. Iba nikde tak ako u nás svieti pruh svetla cez okno z tepla do tmavej zimy. Vychutnávame si náš trampský večer plnými dúškami. Spoznávame ďalšieho kamaráta Fugasa, ktorý nám odkryl poznanie človeka cez seba samého v zrkadle pravdy...

Ak sa to dá,  krátku noc treba dospať doma,  veď po nej prichádza veľmi rýchlo nedeľné ráno. A potom zasnežený budíček privolá cez vôňu dreva teplý čaj a voňavú kávu. Tentokrát boli raňajky obedové, na stole sa ocitli údené dobroty a po čase položili na stôl plný hrniec dobrej kovbojskej fazuľovice Pitkin s Laďom, asi doma varia,  vedia to. Vieme, že je čas rozlúčiť sa s kamarátmi, ale iba preto aby sme sa znova niekde stretli, nadviazali na dobré priateľstvo a prežili spolu nové dni a noci ako trampi. Pri odchode zo Strateného bieleho údolia sme po sebe zanechali stopy na chodníku, ktoré už možno zapadali snehom. No,  naše zážitky si uložíme do batoha poznania, ktorý je každý rok väčší. Ďakujeme kamarátom za príjemné chvíle na zrube,  Lobovi, Janke a Palinovi.                       Stive T.O. Kanoe