AhojAhoj 2015 - Túlanie po MAGURE

Túlanie po MAGURE /Strážovské vrchy/ 21.-22.2.2015.

Možno je tu posledný sneh a ja som už zabudol čo som hovoril keď sa brodím po pas v snehu že už viac nepôjdem v zime na vander a tak s Pachom kľujeme plán kde vyraziť. Nechcem ísť niekam ďaleko , myslím si že u nás nebude toľko snehu a tak padlo rozhodnutie-Magura. Dal som to do pľacu a tak sa

pridal Francúz a Láďo aj napriek tomu že ho obchádzala chripčina .Stretli sme sa u Francúza v sobotu na rannej káve, potom smer Temeš. S Temeša sme ani nie za pól hodinku boli v Čavoji .Po dedine sme šli okolo krčmy a Pacho nás presviedčal že potrebuje stôl aby si mohol pozrieť mapu či ideme dobre, ale nedali sme sa a tak sme hneď vyrazili do sedla Obšiar. Bolo krásne slnečné počasie, posledný pekný víkend, lebo potom už hlásili daždivý týždeň. Už tu sme zbadali že toho snehu si tuším užijeme. Hodili sme niečo pod zub

a pustili sme sa po tej bielej perine, vedel som že to nebude med lízať. Nekonečným prudkým kopcom, a v tom snehu bol ešte nekonečnejším, sme sa dostali na Malú Maguru /1101 m.n.v./. Museli sme sa striedať v prešlapávaní lebo jeden by to nezvládol. Pachovi sa ušlo najviac, no on bol zo sebou spokojný a mi tiež. Konečne bol chodník trochu vybehaný. Po ňom sme sa dostali na rázcestník Nad Veĺkou Lúkou 1130m.n.v.

Pokial sme sa mi najedli, tak Pacho vybehol na Maguru. Fúkal vetrisko a tak sme sa schovali medzi smrečinu. Keď došiel ,tak po zelenej značke sme sa pustili smerom dolu. Žiadna stopa ,snehu ako sa hovorí po vajcia, ešte aj dolu brehom ma pichalo v boku a tá predstava že zajtra pôjdeme tadeto naspäť...no hrozné. Konečne som zbadal strechu, Áno je to on-Zrub na tretej rampe. Tam sa uchýlime na noc a zajtra sa uvidí. Láďo mal za chvíľku zakúrené ,na čaj sme museli využívať sneh, lebo voda nebola po ceste a ani tu pri

zrube. Čaj sme premenili na čajík a už sa chystalo na kovboják-fazulu ,bez ktorej by sme si už ani nevedeli predstaviť žiadny vander .Na piecke sme priebežne stápali sneh na ďalší a ďalší čajík. Pomaly sa preklenula dvanásta hodina a mi sme sa pobrali do spacákov. Ráno som bol prvý hore a tak som zakúril a dal stopiť sneh na kávu .To už pomaly vstávali aj ostatní .Po raňajkách sme sa pobalili a pozreli do mapy kade by sme tak mohli ísť aby sme sa vyhli tomu kopcu čo sme po ňom včera schádzali. Včera sme krížovali zvážnicu po ktorej šiel snežný skúter. Tie isté stopy po ňom boli aj na zvážnici pri zrube. Tak sme usúdili že by sme mohli ísť po stopách skútra a dostaneme sa po vrstevnici až do Čavoja. Trochu sme sa nemohli zhodnúť na ktorú stranu zvážnice ísť ale nakoniec mal Pacho pravdu a vybral správny smer .Od Láďa mal sľúbenú odmenu ,čo inšie ako pivo. A tak sme fakt po tvrdej stope skútra zišli až do Čavoja. To sa už mračilo a chystal sa upršaný týždeň.