V nedeľu po jednej schádzame od lamačských chát s Ringom, Kiri a Pedrom, ktorého pod basou zazipsovanou vo futrále ani nevidno, do záveru Cigánskeho jarku. Po snehovej nádielke z minulého týždňa nieto ani stopy, treba si ale dávať pozor na zvyšky ľadu. Je poriadne pod nulou, ale víta nás tichý les. Stúpame smer Lesanka na Kačíne. Kúsok pod kačínskou lúkou stretneme otecka s tromi deťmi – asi 10 ročnou dcérkou a o niečo mladšími bratmi. Majú cez oblečenie prehodené  akési "pončá" a vraj sú indiáni. Prekvapuje  nás to, mysleli sme, že dnešné deti sa hrajú už iba na nejaké postavy z počítačových hier.

Zo Železnej studničky na Kačín

Ukážeme im indiánsky pozdrav, akým sa v mayovkách zdravili Winetou a Old Shatterhand. Starší chlapec ho hneď opakuje. Poradíme im, aby si dali aj nejaké indiánske prezývky a lúčime sa s nimi slovom HOWGH! a pozdravom, ktorý si už osvojili.Na Kačíne nás už čaká zvyšok Pekaringa - rytmik a zvukár Kali a kamaráti - Vilo, Vlčák, Jožko,Charlie z Lamača. Postupne prichádzajú Pijan, Čaňo, Čárlie + Gombík, Vlado, Čert s ratolesťami Jožkom a Kristínkou v nosiči na chrbte, Jerry + Tomáš, Ježek +Elis, Táňa, Plutva, Hela, turisti & cyklisti Alenka, Jožko, Marta a spol.

Kali, Pedro a Vlado

Čert s ratolesťami

A k tomu plno nám neznámych poslucháčov a sympatizantov kapely, ktorí si občasné hrania Pekaringa v Lesanke na Kačíne, nazvané kapelníkom Pedrom „Klub Lesanka Kačín = KLK“ tiež obľúbili.      Pridávajú sa aj náhodní okoloidúci, a tak je o chvíľu krytá terasa Lesanky plná. S Pekaringom hrá na gitaru Vlado a spieva Kiri. Hrá sa do záverečnej a v skupinkách sa postupne rozchádzame rôznymi smermi cez tmavý les do rozsvieteného nočného mesta. Andy Bábovka, T.O. Pohoda Karlova Ves – Bratislava