Január
 2019

Č
L
Á
N
O
K

Trojkráľový pochod T.O. Pohoda – 4. ročník - 6. januára 2019
Trampské fleky nad Račou kedysi a dnes

 
Miesta spojené s trampskou históriou 20. storočia.
Už po štvrtýkrát sa T.O. Pohoda vydáva na Troch kráľov „Spoznávať nám známe miesta v okolí Bratislavy tak ako ich nepoznáme ...“.
Ešte za tmy sa s Pedrom stretávame na Račku s Čaňom, prichádza 21 z D.N. Vsi.
Z električky pred pol ôsmou spolu vystupujeme v Rači na Detvianskej ulici. Kúsok od zastávky nás víta Račianska viecha, útulná krčmička otvorená DENNE! – teda aj v nedeľu od siedmej rána! Postupne prichádzajú Vlado, Ičo s Ivet,, najstarší a najmladší člen dnešného pochodu Baldy a Kubo. Po príchode našich osadníkov Kaliho a Jardyna sa desiati pred ôsmou zdvíhame na odchod.
Prvé miesto, ktoré má "niečo" spoločné s trampskou históriou, je budova s veľkým balkónom na nám. A. Hlinku. S veselým prekvapením zisťujeme, že sa v nej narodili všetci traja mužskí členovia našej osady, dnešní účastníci pochodu – Jardyn, Kali aj Pedro. Kedysi totiž bola v budove pôrodnica (a neskôr polícia).
Strmo stúpame 1,5 km pomedzi domy Potočnou ulicou na parkovisko odkiaľ je zákaz vjazdu. Na poslednom z rodinných domov je ešte vidno staré múry a okná z bývalej krčmy, obľúbenej aj  medzi trampami. Na čb fotke z tých čias  (50.-60.roky) sú trampi z rôznych osád (zľava Apač s gitarou, Windish traper, Zulu, pri 2. stole Bulgar, Typši, Karol Stracko, za nimi Oto). 
 

 

Haluzického pomník

Haluzického pomník-detail

Ďalej pokračujeme Haluzického chodníkom. Hlboký sneh, napadaný včera, je iba veľmi zle prešliapaný jednou stopou. Musel ju urobiť asi nejaký malokarpatský Yetty. Stupaj je totiž obrovská a aj vzdialenosť medzi stopami je veľká, takže musíme poriadne natiahnuť nohy. Stretávame sympatickú bežkárku s malým, ale vytrvalým psíkom. Psík bol v zimnom v "oblečku" a "snehuliach" a bežkárka Silvána nám pri Haluzického pomníku urobí spoločné foto. Porozprávam smutnú históriu tragickej udalosti z r. 1941 aj s tragickými následkami nielen pre poľovníka Haluzického, zastreleného pytliakom Skalom, ale aj pre ďalších. Vďaka Tatkovi Brnkajovi z T.O. Granada (zal. r. 1963) sa zachovala pôvodná bronzová plastika z pomníka. Našiel ju v lese, kam ju odhodili vandali a odovzdal na miestny úrad. Podľa nej bol vytvorený súčasný bronzový reliéf na pomníku (zdroj http://www.pam.epocha.sk).

Zľava Ivet, Ičo, Andy, Vlado, Čaňo, Pedro, Baldy, Kubo, Kali, Jardyn,     foto- Silvána

Prvý úsek nás časovo zdržal a tak sa vzdávame návštevy ďalšieho známeho trampského kempu - Chladnička, cesta lesom k nej je zaviata snehom. Pokračujeme asfaltkou na Biely kríž, ktorému trampi hovoria Kocmunda.
Volal sa tak horár, ktorý tu pôsobil v minulom storočí. Pochádzal zo Sv. Jura, kde mal vinohrad, a tak v zime predával zboku horárne varené víno, v lete sódovku. Trampom nerobil problémy, často sa u neho zastavili, nemal ale rád, keď si niekto bez poplatku bral z lesa drevo.
Horáreň je dnes vynovená ale naše kroky v snehu vedú k bufetu Včelín. Sídli kúsok ďalej na lúke, v spojárskej chate Klinec. Pre turistov, bežkárov, cyklistov a teraz aj  pre nás je Včelín v týchto lesoch ako oáza. Miesto kde sa môžeš zohriať, vysušiť si mokré či prepotené veci.  A varia tu výborný hromadný čaj a vynikajúce polievky.  Nevedeli sme sa dohodnúť či je lepšia fazuľová alebo hubová, ale obe sú oveľa hustejšie a chutnejšie ako v hocijakej reštaurácii. A k tomu domáce pagáčiky, skrátka raj pre vyhladnutých a smädných zákazníkov. 
 

bufet Včelín

horáreň Kocmunda

Po príjemnej prestávke pokračujeme ďalej. Chceli sme pozrieť známe trampské potlachoviská z 2. polovice min. storočia Paseky a Totem, ale "cesta zarúbaná"... teda vlastne zasnežená, od včera napadalo takmer pol metra snehu. A mu už máme poriadny časový sklz, v Lesanke na Kačíne nás čakajú kamaráti a podstatný zvyšok Pekaringa - Ringo. Tešia sa na hranie, tak ich nemôžme nechať pridlho čakať. Kúsok za Bystrickým odbáčame na Granadu, miesto, ktoré sa spája s najstaršou históriou bratislavského trampingu.

Osada Granada (zal. v r. 1933) a jej osadníci chodili do tejto lokality táboriť. Vtedy to tu vyzeralo inak - hrabové húštiny, čistinky, brezové hájiky, smrekové lesíky. Popri brehoch potôčika boli plošinky a na nich mali táboriská ďalšie osady. Osada Granada tu postavila chatu a podľa toho celá dolinka a okolie dostali názov Granada. Počas víkendov sa tu stretávalo množstvo trampov, vzájomne sa navštevovali. V sobotu večer (soboty boli vtedy pracovné) sa pripravilo táborisko a potom sa do noci sedelo pri ohni spievalo a rozprávalo. V nedeľu sa osady vzájomne navštevovali, učili sa pesničky, alebo sa učili stopovať zver, hádzať nožom, sekerou, poznávať rastliny a stromy. Začiatkom 40. rokov bola chata vypálená, ale táboriť sa sem chodilo naďalej a dodnes trampi hovoria:

Prístrešok na Granade

 „Ideme na Granadu...“Dnes tu stojí už len murovaný prístrešok, je tu ale vždy poriadok a čisto. Prejdeme kúsok ďalej, pomedzi brezové nálety na ďalšie

trampské legendárne miesto Utah. Tak ako Granada aj Utah mal svoju chatu v peknom smrekovom lesíku. Názov osady (zal. v 1938) je podľa kmeňa severoamerických indiánov, na rozdiel od ešte staršej známej českej osady Utah (tí získali meno svojej osady podľa miesta svojho kempu pri Vltave, ktoré pltníci volali „U tahu“). Chatu postavili Red a Rodrigo, členovia Utahu-u v 2. pol. 60. rokov. Chata a okolie bolo centrom trampov, chodievalo sa sem táboriť, trampi na vandri aj v zime na bežkách neobišli Utah, kde Red s Rodrigom aj s manželkami trávili víkendy aj dovolenky.
 

Utah 70.-80. r   foto:Bonzo

UTAH zľ-Kavka, Ćárli, Foxo, Bob, Jim, Džono, Nitka, Redo    foto:Bonzo

Od začiatku osady v nej boli výborní muzikanti. Známy zbor Utah-u pod vedením Boba Kolárika a ďalší dobrí muzikanti - Čárli a Kavka z TO Eldorádo 1945, Foxo a Jim sa zúčastňovali potlachov a speváckych súťaží. Postúpili aj do slávnej celorepublikovej súťaže PORTA. Red a Rodrigo už neskôr nemohli chodievať, starostlivosť o Utah odovzdali  Typšimu z T.O. Askalona. Roky a s nimi o Utah staral a pokračoval v tom naďalej až do osudného konca chaty a významnej kapitoly v dejinách trampingu. 10. októbra 2011 zhorela krásna chata Utah. Dnes po nej niet stopy, tak ako aj po nádherných smrekoch.
Dnes už niet stopy ani po ihličnatom lese, ani po chatách. Po podpálení oboch chát prebehla devastačná ťažba, po ktorej v okolí zostal len jeden smrekový pahýľ. Po tejto smutnej spomienke sme prešli po drevenom mostíku k chatke, ktorú trampi nevolajú inak ako Foxova búda.

Foxova búda - T.O. Polnočný jazdec

Fox - Foxo, pôvodne z osady Samotári, hrával a spieval so zborom Utahu-u. Chodieval táboriť na Utah. Miesto sa mu páčilo a tak začal kúsok vyššie so synom stavať búdu, pomáhali mu v tom mnohí trampi. Po Foxovej smrti a presťahovaní sa syna mimo
Bratislavy, chodieval na búdu jeden z bratov Pickošovcov. Pár rokov dozadu mu to už zdravie nedovoľovalo a tak búda zostala opustená. Dnes je Foxova búda domovskou základňou T.O. Polnočný jazdec. Šerif osady Pingu sa s Pickošom dohodol, že prinavrátia trampský život tomuto miestu.
A tak na Granadu po rokoch zavítali lepšie časy. Nielenže sa Foxova búda stala základňou mladej trampskej osady T.O. Polnočný jazdec (zal. 2002), ale osadníci sa o búdu a okolie vzorne starajú. Nový mostík postavili ešte lepší, aký kedysi viedol z Granady, búdu opravili, latrína je krajšia ako hocijaký zrub, okolie je vždy vzorne upratané a čisté, prameň poniže upravený a dobre prístupný.

A osadníci tu kamarátov vždy pekne privítajú. Ako keby sa sem prinavrátili staré časy - tak ako to kedysi bolo na Granade zvykom. Na búde nás privítali nielen domáci, ale aj šerif STO Bratislava Dawson s Evou. Po "zohrievacej" prestávke v dobrej nálade pokračujeme ďalej. Návštevu kempov už dávnejšie vypálených osád Niagara, Ohio, Mustangy kvôli hlbokému snehu rušíme. Z diaľky ukážem miesto kempu Húština.
Húštinu vybudoval Šaman Myšina z T.O. Manila v kedysi hustom lesíku. Lesík ale rastie a tak miesto už húštinou o pár rokov nebude.
Prichádzame na Malý Slavín. Na tomto mieste sídlila osada Tri pramene, ktorej členom je Baldy. Miesto vie určiť už len približne, za desaťročia tu vyrástol nový les. V nohách máme takmer 15 km ťažkým terénom a tak sa hodí pauza na čaj a jedlo. Pedro vytiahne gitaru a prestávku nám vylepší pár ryvoloviek.
Pokračujeme zasneženým lesom, vyzeráme Troch kráľov, ktorých sme minulý rok v týchto miestach stretli .
Ako sa neskôr dozvieme, už sme sa s nimi minuli, dnes skrátka "meškáme".
Kvôli meškaniu a snehu neodbočíme ani na flek našej spriatelenej S.T.O. Tambora, ktorej tiež už patrí miesto v „mladšej“ histórii bratislavského trampingu (zal. 1986).

Do Lesanky na Kačíne prichádzame takmer s dvojhodinovým meškaním. Už sme očakávaní, Pekaringo si sem po trištvrte roku prišli vypočuť jeho priaznivci. Pedro s Kalim rýchlo strasú zo seba sneh, vybalia nástroje,

vždy vzorne dochvíľny Ringo berie basu, Kiri je pripravená na spev, pridáva sa Ježek s harmonikou a Jerry s mandolínou. Elis ako vždy vybalí koláčiky, zaprajeme si do nového roku s Pijanom a kamarátmi, ktorí prišli, rozdávajú sa PF-ky. Spieva celá Lesanka až do záverečnej. Zasneženým lesom sa vraciame do večernej Bratislavy v ústrety novému roku a týždňu.             Ahoj o rok na 5. ročníku Trojkráľového pochodu T.O. Pohoda!

  Článok: Andy Bábovka, T.O. Pohoda, Karlova Ves Bratislava
Zdroj a info: Zdeno „Brčko“ Dočkal – kniha Údolia nestíchli, Čárli (T.O. Eldorádo 1945), Luby (T.P. Túlaví starci), Šperhák (Osada Veselých samotárov)
Foto z pochodu: Pedro, Andy Bábovka
Foto Utah pred vypálením: Luby
Foto Utah po vypálení a Foxova búda: Andy Bábovka
Foto čiernobiele: Apač – Horská krčma, Bonzo - Utah chata + spevácky zbor pri toteme
Foto Foxova búda z februára 2015: Gabo
(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)
 

© 2019 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024