Č
L
Á
N
O
K

Vltava - XI. ročník: 19. – 22. máj 2016


V stredu okolo štvrtej prichádzame s Pedrom na základňu Černý rak nad Vltavou na Pavlovu chalupu. Zajtra z nej vyrážame na splav Velké řeky. Zostava je podobná ako minulý rok, niektorí chýbajú, niekto nový pribudol. Noc je krásna, jasná, mesiac dorastá do splnu, ale je aj poriadne chladno, na striedačku sa zohrievame pri ohni. Hrá sa do rána, prístrešie na noc nám okrem Pavlovej chatky poskytne vo svojej chalupe kúsok vyššie jeho brat Bary.
O čo lepšie je večerné hranie, o to ťažšie je ranné vstávanie.
To platí doslova na druhý deň, o ôsmej musíme byť nastúpení aj s vecami do barelov na lúke na kopci.
 

 

Všetci to zvládame načas, posadáme do dodávok vodáckej firmy smer Vyšší Brod. Tam si rozdelíme rafty, tento rok dva žlté a štyri zelené, spolu nás ide na vodu 23. Veľký kľúč „na odomknutie“ zostal v aute, ktoré medzitým odišlo, tak sme XI. ročník „odomkli“ spoločným šampusom a fotkou.
Postupne sa spúšťame na rieku a ideme stráviť pár dní na jej vlnách. Nálada výborná, nie je veľmi teplo, asi 17°C, keď zájde slnko hodí sa aj bunda, ani tento rok to nebude na kúpanie a opaľovanie sa. Medzi posádkami kolujú drinky rôzneho druhu. Plavíme sa cez malebný Rožmberk nad Vltavou, mestečko s krásnou panorámou. Prestávku robíme U tří veverek a neskôr v kempe Braná, kde nás zastihne dážď. Oproti minulému roku, keď bolo daždivé a chladné počasie, je teraz všade podstatne viac vodákov. Pred šiestou sa vyloďujeme v kempe Viking. Aj teraz je plný zájazdov mladých študentov, pôvodne som si myslela, že stredoškolákov, ale podľa toho koľko pili večer v krčme piva a pálenky to boli asi vysokoškoláci (alebo stredoškoláci s tolerantnými pedagógmi...). V jedálňo -krčme je to tak ako pred rokom. Výborne varia, majú super systém obsluhy a nie veľmi dobré pivo. Sedíme pri stoloch a okolo nás chodia mládežníci hore dolu od vchodu dozadu miestnosti a zas von, či k pultu, väčšinou rovnakí jednotlivci a skupinky. Pedro z ich rozhovorov zisťuje, že časť si ich týmto premiestňovaním zháňa a vzápätí utráca peniaze. Oveľa väčšia skupina si ale chodí do vedľajšej časti budovy kontrolovať mobil. Všetky tieto aparáty, určite tak prepotrebné a nevyhnutné k prežitiu, totiž má mládež zapojené na nabíjačky. To množstvo mobilov s káblami vyzerá ako mravenisko kde kráľovná matka je mega elektrická rozdvojka.

Štyria drsní chlapi
 a štyri drsné holky
Černý rak
 streda večer
Podvečerná
 Vltava
 Vedúci splavu
 Marta a Pavel

Český Krumlov - šmykľavka pre kanoe

Prichádza obetavý Láďa Nemců. S našimi chlapcami si večer vždy dobre zahrá a robí odvoz a donášku gitár nasledujúce večery.
My čo nehráme si sadneme k stolom oproti. Komunikatívny Jura nadväzuje rozhovor so sympatickou pedagogičkou, vraj si našu partiu pamätá z minulého roka. Niekto vymyslel hru, že ak z kuchyne zakričia číslo jedla zhodné s posledným dvojčíslom roku niekoho narodenia, dotyčný vyskočí a zaspieva alebo zarecituje básničku.

Bavíme sa na tom, aké poetizmy nás napadajú. Ale najmä sa bavíme pozorovaním mládeže. Najprv nás upúta dosť dobre vydarená mladšia kópia „valašského kráľa“, s klobúčikom na hlave a červeným nosom, asi mal nádchu, lebo stále chodil von a dnu, zrejme pre vreckovky. link.....
Hviezdou večera sa stal ale „boss“ - mladý chalan v šiltovke, ktorý sa neustále pohyboval hore-dolu v postoji akoby práve docvičil s činkami. Veľmi sa mu páčila hudba, ktorú naši chlapci hrali a pripájal sa k nim so sólami na neviditeľnú gitaru v jeho rukách. Kamošovi s mobilom prikázal „toč to, to je moje kapela, přijeli mi zahrát“ a po neúspešnom pobádaní ďalších tínedžerov do tanca sa nám tento asi dvadsaťročný kmeť, za nich ospravedlnil vraj „oni se styděj, jsou moc mladí“..link.....

Naši muzikanti mali u mladých úspech, ale keď zaznela Bedna od whisky to spievala celá krčma. Opäť sa potvrdilo, že kdekoľvek, v akejkoľvek spoločnosti a nezávisle od veku, vzdelania a národnosti zúčastnených, túto pesničku poznajú a radi spievajú všetci...Spať sme išli po polnoci, mesiac bol v splne, dážď prestal, v típí za našimi chatkami sa ozývala gitara a spev. Piatok nás privítal chladným ránom, o pol desiatej

opúšťame kemp, táto časť rieky ide stále popri ceste. Je podstatne menej vody ako minulý rok. Čudujeme sa, lebo sucho nebolo. Prečo to tak je sa dozvieme neskôr v Krumlove.  Háčiky nášho SK raftu s posádkou T.O. Pohoda Evina a ja sa trochu ulievame

a tak nás naši manželia zadáci Pedro s Kalim karhajú. Míňame polorozpadnutý areál papierní Větrní, Papouščí (Barevnou) skálu, kempy Vltavana Otavan. O pol dvanástej pristávame v Českom Krumlove . Minulý rok sme rafty vyniesli na breh, teraz zostávajú oveľa nižšie na hladine. Skúsená a zodpovedná Marta upozorňuje, že môže stúpnuť voda a vziať naše plavidlá, ostatní ale nereagujú a postupne miznú v uličkách smer obľúbená reštaurácia na námestí. My sa už tiež pomaly zberáme, keď na nás zavolá Jura, ktorý sa dovtedy bavil s robotníkmi pri brehu. Upozorňujú, aby sme si člny vytiahli na breh.

Kvôli opravám mestskej hrádze od včera večera „zhora“ zastavovali vodu a teraz sa chystajú spustiť „kontrolnú vlnu“. Naši chlapi, ktorí ešte nezmizli v útrobách mesta ich postupne povyťahujú na breh.

V duchu si predstavujem Plameňa, ktorý tu vždy zostáva strážiť, ako „burlaka na Volge“ keď by voda začala brať lode. Je to síce poriadny kus chlapa, ale asi by sa zapotil. V reštaurácii s Pedrom čakáme na

obsluhu, ktorá ani po takmer 15 minútach čakania neprišla. Kupujem nakoniec  iba colu v plechovke. Nespokojní odchádzame, za nami spúšť a potopa - Kalimu padol tanier a roztrieskal sa na sto kusov a za mnou prasknutá cola vytekajúca z batohu necháva na podlahe tekutú lepkavú tmavú lajnu. Vo fontáne si preperiem ruksak aj s obsahom. Vraciame sa k lodiam, slnko pripeká. Po brehou z protismeru prichádza Žanek a informuje, že za haťou pod mostom je prázdne koryto, ideme sa pozrieť. Žanek ešte upozorní podľa mobilu, že o chvíľu príde dážď. Neverím. Pohľad z mosta je nezvyčajný, málokedy sa stáva aby rieka „zmizla“. Dážď samozrejme prišiel a Žanek má veľkú radosť. Po návrate k lodiam všetko, čo som nechala rozťahané aby sa vysušilo zmoklo. Voda medzitým poriadne stúpla, postupne sa všetci schádzame a na kontrolnej vlne opúšťame Krumlov. Premočení pristávame „U Milana“. Pri poriadne veľkom ohni sme o chvíľu suchí  a keď tento podľa mňa najlepší kemp opúšťame svieti slnko. Milan nám máva s mobilom v ruke. Zachytím, že dostal správu o blížiacej sa tlupe premočených deciek na kanojkách, ihneď zvoláva svoj tím a káže urobiť poriadnu vatru. Okolo piatej pristávame v slnkom zaliatom kempe Zlatá Koruna. Mnohí sa opaľujú pred chatkami, iní idú na pivo do bufetu, kde je pre zmenu kvôli tieňu a prievanu poriadna zima.
O pol ôsmej nastáva presun do krčmy. Prichádza Láďa s nástrojmi, Bary a pár kamarátov z okolia, aby si prišli zahrať a zaspievať. Po polnoci sa roztrácame na chatky, hrať zostáva pár skalných.

Sobota - dnešný deň sa plavíme uprostred krásnej prírody, mimo ciest, míňame fleky trampských osád pod skalnými stenami. Prestávku si robíme na mieste Dívčí kámen, konečne je slnko a neprší. Na brehu pod Pavlovou chalupou sa postupne vyloďujeme. Po tretej časť z nás splavuje rafty s vyprázdnenými barelmi. Predbieha nás mladá rodinka so synom a dvomi psíkmi, ktorí vyzerajú ako mláďatá, ale už sú to psí dedkovia . Kľudne sedia a pozorujú okolie, zbystria a postavia sa až keď ich paničku s kanojkou strhne prúd na plytčinu, ale našťastie brzdí na našom rafte, s ktorým sme uviazli. Mamina vykríkne „Co mám dělat!“ Keď ju Pedro chytí, potiahne a odrazí do prúdu so slovami „nerob nič, len choď ďalej!“ spamätá sa zo šoku a zamáva na pozdrav.
Túto veľmi peknú časť rieky končíme oproti fabrike na cestoviny. Postupne sa všetky posádky čakáme, pomáhame si a prenášame lode cez hať pod elektrárňou. Na breh „U Rybů“ prichádza auto vodáckej firmy, naložíme, odvezie nás do Jamného. Výborná krčma aj krčmárka, pekná dedinka, pri prechádzke naďabím na vyhliadku aj s popisom vrchov v diaľke. Niektorí sa lúčia, niektorí pozerajú semifinále MS v hokeji, niektorí spia. Večer Láďa prinesie nástroje, ale do hrania sa zapojí iba pár pozostalých bdelých.
Nedeľné ráno. Po spoločných výdatných raňajkách pripravených Jordánom nastáva

balenie, upratovanie. Poďakujeme domácim Pavlovi a Barymu, lúčime sa s kamarátmi a plní pekných zážitkov odchádzame smer Bratislava.

 

  foto  Kali&Evina, Naďa&Martina, Marta  a článok poslala Andy Bábovka
pozadie Otep
(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)
 


© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024