Pred cestou sme preklepli všetkých možných koľajových prepravcov, ktorí ponúkajú lacný odvoz. Nakoniec sme zostali verní Slovenskej železnici s ponukou klasického spiatočného lístka, s voľným prestupom z vlaku do vlaku, samozrejme na našej trase, a iba s jediným obmedzením - vrátiť sa do mesiaca. Neľutovali sme. Všetci cestujú rôznymi „džetmi“, a tak sme mali kupé sami pre seba aj bez miestenky a mäkkúčko sme si chrapkali až do Prahy. Ústí nad Labem sme našli usmoklené. Dážď nás odradil od úmyslu zvítať sa

s mestom naším klasickým výstupom na provu vysunutého mostíka nad Labe a potešiť sa pohľadom na rodisko PORTY. Trampi si vždy poradia, a tak sme na chvíľu zahniezdili na presklenej galérii na poschodí modernej železničnej stanice. Každý sa niekam ponáhľal, ale my sme mali času dosť a vybalili dobroty. Premenili sme tento priestor na hoboes obývačku s výhľadom na mesto. To sa zapáčilo aj nebesám. Slnko vyliezlo a zostalo naším spoločníkom počas celého porťáckeho maratónu. Bol to doslova maratón, ktorý nás na pár dní pracovne rozdelil.

Puky zasadol na porotcovskú stoličku. Nemusel ju ani hľadať, lebo sa mu prilepila na zadok už v Turzovke. Ja som sa zašila v redakcii Portýra. Knižnica Portýrov je na www.portausti-festival.cz. Veľké finále medzinárodného festivalu Porta v Ústí nad Labem začalo vo štvrtok 2. júna 2016 bluegrassovým predkrmom. V skutočnosti Porta svoj päťdesiaty ročník odštartovala už 12. januára 2016 celým seriálom

koncertov.  Tvorcovia tomu dali názov  Padesátá Porta – seriál na půl roku. Neskôr sme sa dozvedeli, že koncerty pokračujú do konca júna. V piatok 3. júna 2016 prebehla na troch scénach česko-slovenská autorská súťaž. Do finále sa prebojoval pesničkár z Bratislavy Dávid Arnold. Len krátko pred Portou sa vykľulo „šidlo z vreca“. Zistila som, že tento mladík je v trampskom svete identifikovateľný ako „Mladý“, ktorý na