Pre nás začal v podstate v kopaničiarskej osade Smolíkovci, v príjemnej krčmičke "Rýchle občerstvenie". Sedela tam už partia čundrákov, asi z Moravy alebo Čiech, aj s horúčavou zničeným psom Danom a malou sučkou Magie. Ich páni sa bavili a spomínali aj na zážitky z vandrov v na Slovensku. S Pedrom sme sa doobeda na bicykloch prešli po krásnom okolitom kopaničiarskom kraji a tak sme tam boli inkognito - v cyklo oblečení.
   Na parkovisku pod rozhľadňou Brestovec sme sa prezliekli a lesným chodníkom prišli prvýkrát na flek T.O. Hranostaj. Práve prebiehala trampská svadba Žabáka a Terky.  Mladý pár, úradne zosobášený pred týždňom, dostal veľa darčekov. Nápaditý bol lapač snov od Vlada z Večných vlkov - aby sa manželom nikdy nesnívalo o niekom inom.....

Pozreli sme si pekne pripravené potlachovisko, pagodu, sedenie okolo nej.Pod vlajkostožiarom boli na celte pripravené ceny za súťaže, kroniky, camrátka. Pozdravili sme sa s kamarátmi, bolo príjemné po rokoch stretnúť T.O. Merry boys, T.O. Nový Tobos, šerifa Šerifa s partiou, T.O. Čierny jastrab, Somrákov... Všimla som si na potlachoch nie až tak zvyčajnú, ale v tomto prípade veľmi milú prítomnosť množstva detí rôzneho veku. Tie, ktoré sa nebáli, mohli sa povoziť na koníkoch, na ktorých prišiel Šerif & comp, teraz to bolo z Čáčova.

O pol deviatej Mako povolal oheň. Zapálený bol v mene pravdy, krásy, sily a lásky. Zaspievala sa Vlajka. Nasledujúca minúta ticha bola určená ako spomienka na zosnulých kamarátov. Táto spomienka ale nebola umožnená v pietnom tichu, ktoré by samozrejme malo nastať. Pár prítomných ho rušilo vykrikovaním mien. Tí, ktorí takto konajú to určite nerobia so zlým úmyslom, ale uvedomte si, rušíte myšlienky tých, ktorí v duchu spomínajú na mŕtvych kamarátov. Našťastie väčšina z asi 200 prítomných stojacich okolo ohňa si zosnulých pripomenula v mysli, inak by minúta ticha bola minútou vykrikovania.
Mako zablahoželal Brtníkovi, uzavrel kruh čistoty, určil pekelníka.
   Vyhlásili sa víťazi a odovzdali sa im ceny za poobedné súťaže. Začala sa voľná zábava, sústredená okolo partie muzikantov pod stožiarom s vlajkami.
   Členovia osady Hranostaj potom postupne dostávali spomienkové darčeky od kamarátov, bolo ich veľa a jeden krajší ( a niektorý aj ťažší) ako druhý.
   Voľná zábava pokračovala pri ohni až do siedmej ráno, aj keď v ranných hodinách tí čo hrali a spievali skôr mučili ako zabávali spiacich a baliacich sa kamarátov. Ale takto to už na týchto stretnutiach býva, veď na potlach sa nechodí vyspávať.
   Potlach bol na dnešnú dobu výnimočný v tom,  že sa nepoužívali žiadne plastové poháre ani taniere. Kto si nepriniesol pohár a ešus, musel sa podeliť s niekým, kto vie, že to patrí k samozrejmej výbave trampov a aj

každého, kto sa potlachu zúčastní. Takto bol všade bol poriadok a nikde sa neváľal jednorazový riad.
   V nedeľu doobeda prebiehalo ako vždy posedenie pri raňajkách, postupné balenie sa, lúčenie, upratovanie fleku, čo domáci veľmi dobre zvládali.
   29. Výročný oheň T.O. Hranostaj bol výborný potlach v kamarátskej atmosfére, na malebnom mieste, pripravený dobrou partiou. Svadba pekného trampského páru mu dodala ešte aj milý zážitok navyše. Vidno, že za takmer tridsať rokov sú osadníci dobre zohratá partia. Tak nech im to ešte aspoň raz tak dlho spolu vydrží a mladým manželom tiež.    
                     
                     Andy Bábovka, T.O. Pohoda