kde sa v súčasnosti nachádza zrekonštruovaný náhrobok lesníka-huncokára Josefa Csermaka s manželkou a deťmi. Práve po tomto lesníkovi, ktorý tu pôsobil a mal aj postavenú hájovňu je lúka pomenovaná. V súčasnosti je správcom lúky, poľovník Ivan Kintler, ktorý sa o dané miesto vzorne stará – pravidelne ho kosí, vysádza stromčeky, zhotovil tu prístrešok a altánok. Čermáčka má nielen strategickú polohu – t. j. z každého osadného fleku je tu dobrý prístup, ale nachádza sa tu aj viacero ohnísk a tiež výdatný prameň pitnej vody, podľa názoru viacerých odborníkov s najlepšou vodou v Karpatoch. Úlohy šéfkuchára sa ako tradične zhostil šerif osady Manitoby – kamarát Červík, ktorý v sobotu doobeda uvaril hádam najlepšiu fazuľovicu na svete a priľahlom vesmíre, že sme sa po jej konzumácií oblizovali až za ušami. Červík ako správny šéfkuchár odmietol prezradiť tajomstvo, aké presné ingrediencie do fyzulnačky pridával, ale skvelé údené kolienka, rebierka, pliecko a tiež pikantné klobásky z budmerického družstva sa nedali v bublajúcom kotlíku prehliadnuť. Fakľu na zapálenie pagody vyrobil kamarát Lukke, o zásobovanie proviantom, aby sme počas troch dní netrpeli smädom ani hladom sa postarali kamarát Kinťo, Arťo a Kyro. Čapovalo sa pivečko Pernštejn stupňovitosť 11 a tiež skvelá vychladená kofolka, ktorá bola na výčape zreteľne označená lebkou

s prekríženými kosťami, a to preto, aby sa žiadny kamarát v spleti rôzne pokrútených hadičiek nepomýlil a nalial si ten správny nápoj J. Na flek sme dorazili v piatok popoludní a po rozložení stanov a tradičnom uvítacom prípitku sme začali za pomoci kamaráta Johnyho-Texasa hľadať drevo na vlajkostožiar, čo sa nám po krátke chvíli podarilo a stožiar bol hrdo vztýčený. Piatkové počasie bolo krásne slnečné, májové, trošku veterné, takých príjemných 22 °C a dúfali sme, že obdobne slnečno a teplúčko bude aj v sobotu, aby sme si mohli vychutnať oku

lahodiacu sýto zelenú, rozkvitnutú, už takmer letnú sviežimi tónmi rozvoniavajúcu malokarpatskú prírodu. Ale nepredbiehajme udalosti... Pekne po poriadku. V piatok sa na flek pridružili aj ďalší kamaráti z osady Geronimo – Bundy a Golem a do neskorej noci sme ostali v družnej debate pri oblohe posiatej množstvom hviezd. Sobotné ráno ale prinieslo jedno nemilé prekvapenie v podobe silného vetra, ktorý ešte pred východom slnka kymácal stromami a stanmi. Taktiež teplota prudko poklesla a nás čakalo skoro mrazivé prebudenie pri asi 10 °C s tým, že počas celého dňa mierne mrholilo a výdatne dul aj severák. Kamarátov ale počasie v žiadnom prípade neodradilo, a tak sa hneď zrána, t. j. okolo deviatej chytil kamarát Červík svojej varešky s tým, že nám predvedie kulinárske umenie a to nie bársaké a nachystal vodu do kotlíka, kde začal pripravovať fazuľový vývar na ohnisku vedľa altánku. My ostatní sme sa venovali príprave detských súťaží, ktorých organizáciu si zobrali pod palec kamarátky: Radka s Koníkom s tým, že sa najprv strategicky využil silný vietor na púšťanie šarkana, pri ktorom asistoval kamarát Roman a následne po vytvorení podmienok – trate z drevených špalíkov, terča na

lukostreľbu - sa rozbehli vo veľkom detské súťaže, ktorých sa aktívne zúčastnili aj dospelí kamaráti, veď sa predsa nedajú drobizgom zahanbiť. Celkovo sa uskutočnilo 5 súťaží a síce: hod loptičkou, hod podkovou (resp. štyrmi) odstupovú vzdialenosť od roxoru, ktorý bolo treba trafiť, sme pre dospelých súťažiacich predĺžili a veru skúste trafiť podkovou na úzky roxor. Niekomu sa podarilo, iní sa dosť natrápili, ale o tom je to pravé súťaženie J. Detičky tiež absolvovali beh s ešusom naplneným po okraj vodou cez prekážkovú trať, hľadanie cukríkov v múke bez použitia rúk, rýchlostný beh a tradičnú lukostreľbu, ktorú si neskôr vyskúšali takmer všetci dospelí kamaráti. Sláva víťazom, česť porazeným – výsledky detských súťaží boli nasledovné: prvý skončil v celkovom poradí Vladko, druhá Martinka a tretia Vikinka. Detským víťazom boli rozdané ceny a všetkým deťom sladké odmeny. Postupne sa flek zaplňoval ďalšími stanmi a prichádzajúcimi

kamarátmi z Trnavy – Lokom a Strapcom. Tiež sa zväčšovalo združenárske zastúpenie o členov osady Brezička: šerifa Bubáka s Luckou a deťmi, Ondreja so synom a Juraja. Nechýbali ani zástupcovia Medveďov v podaní šerifky Aničky a tiež obaja Kedrovci. Po súťažiach sa deťúrence aj dospelí kamaráti zasýtili skvelou fazuľovicou s domácimi slížikmi od kamaráta Červíka, čomu vyslovujeme úprimne poďakovanie. Vzhľadom k tomu, že počasie sa nie a nie umúdriť a fúkalo čoraz viac a v obave aby nás neprekvapila prietrž mračien, rozhodli sme sa výročný oheň zapáliť skôr ako odbila 18. hodina.