Cyklovýlet na Mikulčické hradisko a Vítanie jari Lanžhot 21.3.2015



 Pancho a jeho družina (Veri, Gulatý, Pancho a Paula, Suchár s Pupulou a Pali s manželkou) doplnená o Pátračov (Sancho a Plamienka) prijali pozvanie T.O. Rychlý blesk na Vítanie jari pri Lanžhote. Keďže je to juhomoravský rovinatý kraj, ideálny na bikovačku, obohatili si cestu za kamarátmi potulkou v sedle. Nalodení vyrážame z Údolia smogu do
 

 

nádherného slnečného dňa. Červeného draka Gulatý spoľahlivo dokormidloval do prístavu Křenová. Uvítania s kamarátmi, pakovanie vecí na dvojkolesové tátošea čochvíľa už máme poniektorí prvé tohtoročné cyklometre za sebou. Cesta nás vedie do Prírodného parku Mikulčický luh.

Leží na ploche zhruba 8 km2 medzi riečkou Kyjovkou a zregulovaným korytom rieky Moravy. Okrem prírodných krás ideme spoznávať pozostatky slovanského hradiska, ktorého valy, obohnané lužným lesom, viditeľne vystupujú z lúk. Lesy sú reprezentované topoľom čiernym, dubom letným a jaseňom štíhlym. Bližšie k vodnému toku nachádzame silnejšie zastúpenie vŕb spolu s topoľom bielym i čiernym, ktoré tvoria tzv. mäkký luh.

 

Toto územie je však hospodársky využívané na pestovanie šľachtených topoľov, orecha čierneho či iných nepôvodných drevín, o čom sa presviedčame míňajúc spílené kmene a vyťažené porasty. Zastavujeme sa pri Pamätníku obnovy lužného lesa a pokračujeme vychutnávajúc si svieži vzduch. Míňame biotopy stojatých vôd, mokradí a prechádzame mnohými mostíkmi ramennej sústavy. Prebúdzajúca sa príroda nám pripravila fototermín pre snežienky, krivce, pľúcniky, veternice či blyskáče. Anglickou alejou pricykluvávame na Slovanské hradisko pri Mikulčiciach - Národnú kultúrnu pamiatku.

Je to najrozsiahlejšie a najzachovalejšie Veľkomoravské hradisko - sídelný blatný hrad kráľov dynastie Mojmírovcov (Mojmír I., Rastislav, Svätopluk, Mojmír II.) i miesto pôsobenia sv. Cyrila a Metoda a ich žiakov. Na Akropole a v podhradí hradiska Valy boli archeologicky skúmané nálezy z obdobia Starej a Veľkej Moravy (8. - 10. stor.) v rokoch 1954 - 1992. Od roku 2004 boli obnovené systematické terénne práce v areáli a v súčasnosti prebieha rekonštrukcia Informačného centra, čo nám neumožnilo vychutnať si krajinu z vyhliadkovej veže napriek intenzívnemu Panchovmu ukecávaniu. Odparkujeme, pobufetíme, zakávujeme a vydávame sa na okruh po expozícii. Sú tu kameňmi naznačené obrysy základov kniežacieho paláca a desiatich kostolov vrátane baziliky. Pri každom z nich je infopanel s kreslenou odbornou rekonštrukciou približujúcou architektúru stavby, čo dáva udržiavanému areálu vysokú poznávaciu hodnotu aj pre laikov.

Povedľa IX. kostola lesným chodníkom prichádzame k Prírodnej rezervácii Skařiny - ide o vzácnu ornitologickú rezerváciu, jednu z posledných zmiešaných kolónií volavky popolavej (ktoré sme aj videli) a bociana bieleho v údolnej nive Moravy a ukážkový fragment neporušeného tvrdého luhu. Dostávame sa na hrádzu hraničnej rieky, po ktorej sa vraciame. Na slovenskej strane je vidno naftárske ťažné veže a pumpy. Cez Tvrdonické polesie mierime do Lanžhotu - od roku 2002 najjužnejšieho moravského mesta. Parkujeme pri čerpacej stanici - reštaurácii Podlužan, aby sme dotankovali vyjazdené kalórie. Podľa Paliho tachometra
sme najazdili 37 km, čo hltačom kilákov vylúdi na tvári úškrn, ale my toto pachtenie máme na háku. Išlo nám o spoznanie nového teritória a skultúrnenie sa starými Slovanmi i stretnutie s kamarátmi, čoho sa nám dostalo mierou vrchovatou. Z mestečka schádzame zjazdom na Křenovú alej, a to už sme na základni pri rybníku,kde medzitým pribudlo stanov a približovadiel.

      Keďže slnko už pomaly zalieza a vychádza marcový chlad, zateplujeme sa. Na fleku je v plnom prúde muzikovanie, džavot, zvítavanie, koštovanie. Okolo 19-tej zahorel slávnostný Jarník. Po Vlajke a Mikiho Jarním kurýrovi šerif uvítal približne stovku kamarátov (osadných vlajok sme narátali 25) po zime sa zlezúcich a vyhlásil víťazov súťaže v dvojboji, v ktorej 1. miesto vyhral Plameň (TO Malí Bobri). Aktuálny orchestrión v zložení: gitary, mandolíny, bendžá, rytmika, kontrabas, husle vyťahoval jeden swingový šláger za druhým, ale nevynechal ani ivanský hit Blik blik. Všetko má svoj čas a keď sa chceme opäť stretnúť, musíme sa rozlúčiť. A tak zdvíhame v dobrej nálade kotvy, aby sme si v Paneláriu zregenerovali otlačené zadky a povytešovali sa z nádherne strávenej trampskej soboty.                                          
                                                                  Peter Sancho Košický TD Pátrači

  foto poslala Plamienka a Sancho TD Patrači a, článok  Peter Sancho Košický

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)		  

© 2015 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024