prekrásnym krajom lesov a lúk. Tak sme si dosť často posedeli a preto poniektorým nesedeli časy na smerovníkoch. Nakoniec sme zistili, že časy sú dobré len mi sa už častejšie flákame a to nám vyhovuje veď ,,není kam sa hnát.....stejnese v pekle sejdeme, není kam se hnát....“
Na Makyte sme zatáborili, nanosili drevo na oheň, veď bolo aj dosť zima a to hlásili pekný víkend. Začal poletovať sneh, ale ani ten nás neodradil. Pri ohníku sme vydržali dosť dlho, veď vždy je o čom rozprávať a kľuť nové vandre.

Ráno sme sa prebudili do hmly a tuším aj v noci niečo spadlo buď mokrý sneh alebo dáždik. Tradičný rituál-ešte len vytiahneš hlavu zo spacáku a vrazia ti do ruky fľašu s domácim a- na umy si zuby. Samozrejme som poslúchol, veď nebudem zrádzať partiu. Pacho už kúril oheň a o chvíľku vrela voda na kávu. Po raňajkách sme sa pobalili a pustili sa po červenej na známe Pulčínske skaly. Nad skalami sme stretali turistov ale aj rodinky a Sivko bol milo prekvapený ako nás každý zdraví s úsmevom a použije ten prekrásny trampský pozdrav –AHOJ. V civilnom živote sa rozširuje a v trampskom sa stráca. Škoda.
Pulčínske skaly sú nielenže najväčším pieskovcovým skalným mestom v moravských Karpatoch, ale tiež kolískou trampingu. Už som tu raz bol keď sa tu konal 2. česko-slovenský potlach. Po nádherných skalách sme zišli priamo na flek kde sa konal. Na lúke sa teraz nachádza

táborisko s umyvárňou a toaletou a nechýba ani ohnište. My sme uháňali

k Willimu na pivo. Je to taká milá trampská krčmička ovešaná plackami kde majú dobré pivo a dá sa tu aj dobre najesť. A aby som nezabudol , obsluha bola vynikajúca. Tu sme si posedeli do záverečnej. Vedľa hrali nejaký trampi od Ostravy. V nedeľu sme zbehli do Lidečka a popod Čertove skaly na vlakovú stanicu na vlak.