|
|
|
vander
pod
názvom
Jesenná
nostalgia -
„kanady“
a
batoh nás
samé pozývali
za
dobrodružstvom.
Tríbečské
pohorie |
|
|
Pozvanie
na akciu
pod
názvom
Jesenná
nostalgia
sme
dostali
na
nedávnom
nočnom
prechode.
Bol som
príjemne
prekvapený,
keď mi
ju
kamarát
Sépia
odovzdával.
Spolu
sme toho
dosť
prežili
v našich
horách,
ale aj
v Rumunských
Karpatoch,
či v
Nórsku...
Tak
výstižné
vety,
ako
napísal
do
pozvánky,
by som
nedokázal
ani ja.
Po
prečítaní
zvadla,
ma
„kanady“
a batoh
samé
pozývali
za
dobrodružstvom.
Tríbečské
pohorie,
kde sme
boli
pozvaní
na
novembrový
vander,
trocha
poznáme
.
V sobotu
10.11.2012
bolo
stretnutie
v Topoľčanoch,
odtiaľ
sme sa
previezli
autobusom
do
Oponíc.
Jesenné
slnečné
počasie
nám
v dňoch
10. a
11.
novembra
prialo.
Cestou
na
vander
sme
míňali
zrekonštruovanú
svetoznámu |
|
|
Apponyiho bibliotéku, iba na diaľku sme z vonku videli vynovené fasády, ktoré skrývajú knižné bohatstvo. Náš trampský pochod smeroval na hrad Oponice. Sú to zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí, ako väčšina našich hradov. Zachovalé múry na nás pôsobili starovekom, na chladných nádvoriach pod ruinami už dávno utíchol život. Dnes už iba vietor a stále činní zbojníci obliehajú hrad. Po malej prestávke sme sa s hradom o niečo ľahší rozlúčili a šlapali ďalej cez Veľkú skalu 503 m n.m. Jesenné chodníky boli zasypané lístím, my sme cez |
|
| gaštanicu prišli na ďalší hrad Gýmeš , ktorý nás prekvapil svojou rozlohou. Začalo sa stmievať a zosilnel nárazový vietor, vedeli sme , že musíme nájsť miesto na táborisko. Podarilo sa ho nám nájsť na jednom z nádvorí, ako spálňu sme využili zachovalú klenbovú pivnicu, kde sme v pohode prespali. Večer sme ešte pobudli pri malom ohníku a teplom čaji. Vietor do rána neutíchol, ale my sme boli dobre chránení od nepohody .V pivnici sa nám snívalo o dávnom živote, keď hrad začali budovať niekedy v 13. storočí a 300 rokov ho |
|
|
|
|
| potom prestavovali. Dnes už iba pár nadšencov sa snaží zachovať fragmenty dávnej doby. Nedeľné , ospalé, slnečné a veterné ráno nás vítalo na hrade Gýmeš. Hradná pani aj so šerifom sa niekde odsťahovali a tak sme si raňajky chystali sami. Pokračovali sme ďalej veď nás čakala ešte dlhá cesta cez Kostoľany pod Tribečom, Babiu dolinu a na Veľký Tribeč 829 m n.m. Po trase nás hrad Gýmeš ešte dlho pozoroval z diaľky aj my sme mu na oplátku mávali, boli sme mu vďační, že nás nechal v kľude bez polnočného strašenia |
|
|
| prenocovať. Na Veľkom Tribeči sme niekoľkokrát boli, vždy nám dal zdravo zabrať pri výstupe na jeho kótu. Na veternom vrchole na V. Tribeči sme doplnili energiu a pomaly |
|
|
zostupovali
do cieľa
trasy do
Kovariec.
V prírode
sme
neboli
sami,
občas
sme
stretli
turistov,
alebo
hríbarov
rôzneho
veku.
Viacerí
využívali
dobré
jesenné
počasie
na
prechádzky.
Zrúcaniny
hradov,
ktoré
sme
videli
sú
príjemným
spestrením
na
vychádzkach
počas
celého
roka.
Jeseň je
vždy
očarujúca,
hlavne
v pohorí,
kde
prevládajú
listnaté
stromy.
Tie už
dávno
zhadzujú
svoj
pestrofarebný
šat,
najprv
do
povetria
a potom
na zem,
kde
vytvárajú
prírodnú
mozaiku.
Aj my
sme
odchádzali
z Tribečského
pohoria
naladení
jesennou
nostalgiou,
ktorá
v nás
dlho
pobudne.
Ďakujeme
Ti
Sépia,
že si
nás
zavolal
na
potulky.
Steve,
Čutka,
Pacho,
Pitkin,
Mučo,
Koleso, Jumbo
a malý
chlpáč
náš
strážca
Buro. |
|
|
|
|
|
|
|
Steve, Pacho, Jumbo, Mučo, Čutka, Sépia, Pitkin, Koleso a Buro.. |
|
|
|
|
|
|
Pozdrav
+ foto z
Horného
Ponitria
zasiela
Steve |
|
|
|
©
2012 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
