Do vlaku s odchodom o 9:03 h z Trnavy postupne pribúdali trampi aj na dalších zastávkách, nélen žijúci v okolí Trnavy, ale aj tí, čo sa vybrali na vander už v pátek. Pri gitare sa ve vlaku strídal Kešo a Bocho. Kedže zaznel aj Šlachov text "Pojďme sa napít, až nám mají z čeho slzy týct", nezabudli sme sa vzájomne poponúkat aj s procichrípkovými elixírmi. Naraz tu bola stanica Cerová-Lieskové. Po skupinovej fotke sme sa vydali skratkú cez pole k Čírnému potoku.

Na pravej strane nad bývalou pieskovňou - stojí žulový pomníček, ktorý tu postavili osadníci z T.O. Pardáli svojmu kamarátovi GAUČOVI . Zomrel na rakovinu v 1992 – mal 42.rokov

V tieni vysokých smrekov , ktorých už tiež značne ubudlo – stojí drevený pomníček zasvätený kamarátovi DRDOVI z T.O. Icarilla. Drdo tragicky zahynul v roku 1986 , ako 29.ročný.

Kúsek pred ním sme vybočili do lesa na oblúbený flek kamaráda Gauča z T. O. Pardali. Pri kamenném pomníčku na jeho památku sme zaspívali jeho oblúbenú

pesničku, zapálili kahance a zaspomínali na dávne společné chvíle. Na večný vander odešol pred 23 rokma jako 42-ročný. Pri odchode sme plaménky samozrejme sfúkli. Cesta z Čírneho potoka nás dovédla do cichého zákucá s dreveným pomníkom venuvaným kamarádovi Drdovi z T. O. Icarilla. Na budúci rok si pripomeneme už 30. smutné výročí jeho tragickej smrci. Nedožil sa ani tricátky. Kamarádi Bocho a Hubatý Vilko mu zahráli jeho oblúbenú pesničku Doney Gal, pri plaménkoch svíc sme si na neho zaspomínali.