Luhov. Keď sme prišli k hlavnému toku Dunaja a kamaráti na člnoch boli na Dunaji oproti nám, kamarát Lafo – kapitán Admirálu dal znamenie a z člnov sa spustili na vodu vence za kamarátov, ktorí už nie sú medzi nami a do toho sa spustila zborovo zaspievaná trampská smútočná pieseň s názvom Odešel Kamarát. Ako tá pieseň znela, kamaráti krásne krúžili na člnoch okolo vencov ktoré odnášal prúd Dunaja. Po smútočnej piesni mal príhovor kamarát Lafo a porozprával nám v stručnosti o histórii a koreňoch Kamarátov Admirálskej Kotvy a o tejto tradícii, pripomenul že táto partia a zvyk existuje už 54 rokov a kamarátov ktorí nie sú medzi nami sme si uctili aj minútkou ticha a prípitkom. Z brehu Dunaja sme sa presunuli na flek s ohniskom pri lodi Admirál kde trampsko-vodácke ratolesti zapálili pagódu a po rozhorení ohňa nasledovala

Vlajka, minútka ticha a pekný Lafov príhovor pri horiacej pagóde a kamarát kapitán Lafo aj položil kvety na horiacu pagódu. Potom vyhlásil voľnú

zábavu a pri ohni zneli gitary, banjo a spoločný spev. Hrali sme trampské pesničky ktoré vznikli pri Dunaji a rôzne ďalšie trampské piesne a bola dobrá nálada. Po určitej dobe zábavy nasledovala spoločná večera pri prekrásne prestrených stoloch v lodnej klubovni Admirálu kde sa do tanierov podávala výborne urobená kapustnica a kuchárke Zuzane z Admirálu som poveda že Zuzana vie a pridá a pridá takým spôsobom že nám aj zajtra hromadne urobí obed . Po spoločnej večeri nasledovala voľná zábava v lodnej klubovni Admirálu pri chlebíčkoch, zákuskoch a rôznych dobrotách až do skorých ranných hodín. Nad ránom sme ešte s kamarátom Pupom zahrali aj našu vlastnú tvorbu. Nastala nedeľa dopoludnie, ale ešte náladička doznievala na lodnej terase pri raňajkách, káve a chlebíčkoch, pozorovaní kačiek plávajúcich popod stromami na ramene a šoféri si pre istotu fúkali do dregeru ako sú na tom s promile v krvi a nastal čas postupného lúčenia, odchodu a balenia.