Pod dohľadom Martiny Masky Gablíkovej, dlhoročnej šerifky niekdajšej dievčenskej trampskej osady Lesanky zo Zvolena, upravovali trampi postupne flek tak, aby bol pripravený na zapálenie sobotného ohňa. Príroda i počasie všetkým priala, babie leto ukázalo svoju pravú slnečnú teplú tvár. Mnohí využili trojdňový pobyt v kempe i na prechádzky po turistických (i neturistických) trasách v okolí. Lákalo Človekovo, Záježová, v kurze však bola najmä obľúbená trasa do Vígľašskej Huty – Kalinky s prajným „ostrovom osvieženia“ Konzumom u Mojžiša.

K večeru, keď sa slnko už skláňalo k obzoru, sa všetci stiahli do stredu kempu a začalo sa zvolávanie k zapáleniu ohňa. Česť zapáliť ho mali tentoraz jubilanti – štyridsiatnici: Vladimír Vóva Gatial, Katka Furbachová, Jozef Marhuľa Laluha a Silvia Sisa Zajacová. Keď plamene ožiarili veľký kruh trampov a zaznela Vlajka, každý vedel, že je na tom správnom mieste. Ešte pochytať sa za ruky, poslať tichý pozdrav tým, ktorí sú už na večnosti a šerifka mohla zavrieť kruh čistoty. Od tej chvíle mal oheň na starosti mladý pekelník Martin Laluha.
  Šerifka Masky ešte zagratulovala jubilantom – spomínaným štyridsiatnikom, ku ktorým sa pridal aj ich rovesník Alfréd Alfi Laluha. Špeciálnu gratuláciu prijal Martin Tarzan Mázor, ktorý práve v ten deň oslávil okrúhlu šesťdesiatku! Jeho objatie so šerifkou bolo obojstranne úprimné, pretože aj ona v ten deň oslavovala narodeniny, hoci s podstatne nižšou cifrou ako Tarzan.
   A potom už nočnou Mamojkovou zneli piesne, príbehy, smiech, ba došlo aj na spontánne tance okolo ohňa. Iskry vyletujúce z plameňov akoby vyzvali k tancu aj oblohu, ktorá sa rozsvietila tisíckami hviezd. A žiariaci Veľký voz unášal teplou nocou kamsi do vesmírnych diaľav nielen iskry tepla z jesenného ohňa, ale i z desiatok kamarátskych sŕdc.