T.O. POHODA  (40. výročie)
Bratislava - Karlová Ves
 streda 29.8.2012

Sú takí trempáši, čo nemajú radi veľa fotografií a tiež veľa slov, tak pre nich je táto veta - sme tu boli, bolo fasa.

      Nuž a pre ostatných, ktorí si aj čo-to počítkajú a pokukajú, aby získali ucelenejší obrazotext, keď už to nemali naživo, pridávam. Ako je zvykom v dobrých rodinách, samotnej oslave predchádzala príprava kto, čo, odkiaľ, kam a kade. Táborisko obohatil trampský múr smiechu, divadelné hľadisko, odkalovacie zariadenie, nasávacia stanica, špásovňa, trucovňa, vlajkovec a ďalšie dômyselnosti, ako napr. tiché ráno veľkého dňa. Bola streda 29.8. a výročie SNP, čiže Spriatelených Návštevníkov Pohody. Kamaráti prichádzali, dávali "moniky" do kroniky a zaraďovali sa. Tu k spevu, tu k rozhovoru, tu zahnať smäd. Palino začal kuchtiť guláš a slniečko nazízať. Pomaly sa poschádzala partia lodeničiarov, Túlaví starci, karloveskí oldskauti, ktorým to nielenže ešte chodí, ale aj rezko spieva, keď sa

 pridali k muzičke a aj v kultúrke s Rikim zanôtili (ale to predbieham). STO Tambora, Divizna, Estacado, Eldorádo, Hurikán, Tri pramene, Zlatá Kaledónia a ďalšia zišlosť, ktorej vymenovanie by aj unavilo. Tak len tak na okraj Jerry s mandolínou, Charlie s banjom, Sancho s bagrophonom, gitariáni Fredy (to paběrky), Kýbel (To.Nippigon) a Gombík. Prišiel aj Orlík s fúkačkami aj- ajajáj. No náramný orchestrión. A domáce Pekaringo, jasná páka. Čochvíľa začali súťaže o krásne placky maľované Gombičkou, časáky Severka - samé skvelé ceny. Takže sa jedol párok pokyckaný horčicou na čas,

zatĺkal klinec a v zadku  nosili okolo pagody päťcentovky.Prišla 15. hod. a tunajší capo di tutti capi Rik dal uvítacie slovo. Zahorel oheň. Zazneli hymnické piesne. Myšina (TO.Manila) vyzval karpatského ducha na ochranu trampov. Možno inde by sa ceremónie končili - ale tu nie. Tu kultúrny program len začínal. Pedro recitoval básne M. Rúfusa - Cedené zeleným a Krajina z vlaku. Charlie s Kavkou potešili trampskými romancami, Terry s Ludvom rozdupkali, Ježek s Elíz rozosmiali, Kýbel natrel všetko na belaso, Fredy z Paběrek tomu dal nadnárodný rozmer a Sancho s Plamienkou to dorazili svojim vandergroundom. Osadná putovná maxiplacka za aktivitu v osade doputovala do Kali

  Family "na večné časy a nikdy inak", lebo šikulku Kaliho už v aktivite nikto neprekoná. Popritom sme kričali plackožrútom vediááá a aj Dinovi, ktorý bol najsamstarejší účastník. Mocnú zdravicu a príhovor mal Typši, šerif TO Ascalona. Sú vzácne stretnutia a sú vzácnejšie. Tie najvzácnejšie by bola škoda zabudnúť. A tak Pedro, kapelník Pekaringa odhalil pamätnú placku, pripomínajúcu nezabudnuteľné chvíľky stretnutia, ba viac, skutočnej a neoddiskutovateľnej osobnej návštevy Mikiho Ryvolu (šerifa to Zlatý klíč a veď ja viem, ktože by o ňom nepočul) na tomto fleku Pohody dňa 27. 3. 2004. Pri zapaľovaní sme si uctili stíšením a vencom zosnulých kamarátov, teraz podvečer nezabudli na sviatočný deň trampov odbojárov, účastníkov povstania. Pripomenula nám ich Bábovka čítaním úryvku z Brčkovej knihy Údolia nestíchli. Slnko začalo oranžovieť a guláš rozvoniavať. Tak sa zvoľnozábavilo. A už sa campom rozliehali mastné úsmevy a mľaskali struny a ťukali do seba plecháče. Pieseň za piesňou ťahala noc za nohu. Tak prišli na pomoc petrolejka, čelovky a plamene a kto nemal druhý deň voľno, musel sa rozlúčiť a závidieť ostatným. Ako ostatne aj ja, pretože Pohoďáci spravili potlach na jedničku s hviezdičkou.                                                                                                               Sancho TD Pátrači