Č
L
Á
N
O
K

Jesenný oheň pod Šivcom 2016
Keď sa kamarát Jim pred takmer 40timi rokmi rozhodol vyjsť na Šivecké lúky (nad Ružínskou priehradou Volovských vrchoch )a prespať tam zopár nocí, iste netušil, že to prerastie do niekoľkoročnej tradície. Už v roku 1979 ich pri jarnom ohni navštívili kamaráti z iných trampských osád a Lúky pod Šivcom sa stali potlachoviskom, kde sa neskôr pravidelne stretávali prvú sobotu po jarnej alebo jesennej rovnodennosti. A tak vznikli Jarníky a Jesenníky na Siveckých Lúkach. Inak tomu nebolo ani túto sobotu 24.9. roku 2016.
Niektorí z nás sa nevedeli dočkať a preto si zaviazali túlavé topánky už v piatok. Aj napriek nepriaznivej predpovedi bolo počasie priam ideálne. Tábory začali na lúke vyrastať ako huby po daždi a do večera sa tam stretlo niekoľko trampských osád, ale aj trampi samotári.
Stavanie stanov, prístreškov, nosenie dreva a malé občerstvenie po ,,náročnej práci“ nikto zbytočne nenaťahoval, aby sa mohol čím skôr rozbehnúť po táboroch a zalomiť palec s kamarátmi z iných osád.
Vášnivé rozhovory, nostalgické spomienky, piesne ,gitary, to všetko sa čoskoro začalo ozývať po celej lúke a trvalo to do skorých ranných hodín. O to ťažšie sa vstávalo v sobotu ráno, no

 

čerstvý ranný vzduch a malá rozcvička nás nabudili na prípravu večerného ohňa a chystanie celého potlachoviska. Začalo sa kosením trávy, stavaním nového stožiara a veľkým upratovaním po „nie až tak trampsky“ založených návštevníkov počas celého leta. Nemilou povinnosťou bolo aj pripevnenie 4 nových štítkov na pamätnú tabuľu, ktorá nám pripomína kamarátov, ktorí tam s nami už nemôžu byť...

Ako každý potlach, ani teraz nemohol chýbať zálesácky trojboj (hod oštepom, nožom a sekerou) a vedomostná súťaž, ktoré nám spríjemnili sobotné popoludnie a potrápili nielen najmenších účastníkov. Mimochodom ten najmladší, kamarát Vladko, má len niečo vyše roka...Do zapálenia ohňa sa dala stihnúť prechádzka na neďalekú vyhliadku Drienková skala, alebo na vrch Šivec ( či po novom Sivec), ktoré poskytujú krásny výhľad na Ružínsku priehradu, okolité kopce a pri peknom počasí aj na Vysoké Tatry. Pri

večernom ohni, ktorý zapálil kamarát Jajo, sa stretlo vyše 140 ľudí a aj keď zo začiatku trošku popršalo, nikoho z nich to neodradilo. Kamarát Kofi sa sťaby pekelník svedomito staral, aby nám nebola zima a

veruže ani nebola. Hralo sa a spievalo do bieleho rána. Nedeľa bola aj napriek slniečku pochmúrna, pretože nikomu z nás sa nechcelo naspäť do „bláznivého sveta“. Ostáva nám iba s nádejou dúfať, že aj jarný oheň (24.3.-26.3.2017) nám prinesie veľa nových zážitkov a kamáratstiev. Za organizačný tím (Lujza, Trúdik, Jajo, Tuleň, Leo) musím vyjadriť vďaku kamarátovi Jimovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov tejto tradície a nevynechal ani jeden potlach na Šiveckých lúkach, kamarátom ktorý prispeli k prípravám (a nebolo ich málo) a v neposlednom rade aj vám, ktorí sa zúčastňujete a dodávate nám chuť a silu pokračovať v tradícii. 
                               Pre AhojAhoj Leo

foto Maja Bee, Leo Nardo, Maruška, Stanislav Kovač, Wander.sk ,
a článok poslal Leo
 pozadie Kviko
 (Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)		  

© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024