platilo dobrou pesničkou. Preto sa hralo a spievalo nonstop. O hudobné nástroje nebola núdza a každú chvíľu prichádzali nové posily. Prišli starí známi zblízka i zďaleka, ale aj neznámi. Napríklad Charles Cooper až zo skutočnej Kanady.  Dobrý chýr o potlachu priviedol aj pravé vandráčky „pražačky“. V Malej Canade nikdy nebola núdza o drobizg. Nebolo tomu inak ani teraz, a preto sobotné súťaženie odštartovali juniorské súťaže s detskou porotou. Na rad prišli dospeláci, ktorí bez váhania vstúpili do sveta hier a súťaženia. Kamarát Rasťo, zvaný tiež Bačkora (T.O. Vtáci) je chodiaca navigácia, ako to na fleku rozveseliť.

Keď deň odovzdával vládu noci, všetci sa zomkli okolo pripravenej pagody, aby dodali úctu a vážnosť slávnostnej chvíli. Šerif Lakti vložil do toho celú svoju dušu. Prizval si všetkých osadníkov, ktorí tvorili históriu osady v rôznych obdobiach. Postavil ich po svojom boku kopírujúc kruh čistoty, aby si navzájom ozdobili ľavé rameno novou domovenkou. Jas dojatých oči po chvíli ešte viac rozjasnil oheň fakieľ šerifov štyroch osád: Dlhé nože, Biely Topoľ, Vtáci a Indiana. O malú chvíľu sa slová piesne „Vlajka“ spolu s iskrami zapálenej pagody preplietli pomedzi hviezdy na oblohe. Šerif sa ujal dojemného slova. Predstavil všetkých svojich osadníkov (aj tých ešte nenarodených) a odokryl pred nami ich čisté duše, čím prejavil svoju dôveru v nás všetkých, ktorí sme boli pri tom. Pred týmto už zapáleným výročným ohňom sa osada rozrástla o ďalších dvoch členov, a to slávnostným aktom prijímania. Po tom všetkom gratulácie a