ZA BONUSOM, ALEBO „MALÁ ARCHEOLOGICKÁ“

I došlo pred rokom takpovediac k rodinnej tragédii, keď som na vandri s malým zlomil pri sekaní haluzí na večerný oheň čepeľ svojho dlhoročného vandrparťáka. Jednalo sa o potápačský nôž s obchodným názvom Bonus v novšej verzii (s hrotom, pôvodne mal miesto neho čelnú hranu šraubováku, pre Slovákov skrutkovača), čo bol za bolševika - aspoň čo ja viem, jediný schopný nôž - no, ona to bola vlastne dýka - ktorý sa dal legálne kúpiť, i keď pravdepodobne len v obchode s potápačskými záležitosťami. A teraz som mal čepeľ na dve časti a boli sme z toho smutní, a tak sme mu teda tam aj vystrojili funus. To „tam“ bolo v českom Kokořínsku, konkrétne pred jednou z troch partizánek, čo sú tam obydlia upravené z jaskýň a slúžili odboju v 2 sv. vojne k úkrytu pred gestapom a nemeckým vojskom.

Partzánky

   Nabehli ďalšie prázdniny a my sme si so synom zmajstrovali nástenku pre zbierku nožov s pevnou čepeľou, v ktorej pravda čestné miesto musel zaujať - i keď nie najstarší, ale zato v aktívnej službe najdlhšie slúžiaci - môj verný kamarát Bonus. Dodnes mi nie je jasné, kde sa vtedy stala chyba, veď som s ním predtým porcoval klacky ďaleko hrubšie ... no nič, stalo sa a teraz bolo treba pozostatky pietne preniesť na Záhorie, i keď vlastne bol zakúpený v neďalekej Prahe.

  Z vlaku sme definitívne vystúpili v kúzelnom ospalom mestečku Mšeno, kde akoby sa zastavil čas ešte v prvej republike, blahé pamati. Máme pred sebou celý deň, tak treba cestu poriešiť tak, aby som mohol Maťkovi ukázať čo najviac z tohto kúzelného miesta.

mestečko Mšeno

 Pre tentoraz som volil náučnú Cinibulkovu stezku, kde máme po ceste jednu umele vydlabanú jaskyňu, v ktorej vraj boli za tridsaťročnej vojny ukryté cennosti z neďalekého zámku, a ktorá sa podľa toho aj volá Obrazárna, potom Prolezovačky , prírodné útvary, otvory a jaskynky v pieskovci, ktorými je treba sa preplaziť a želať si voľačo a ono sa to potom samozrejme splní. Tak sa aspoň traduje ... a prečo aj nie, že? Na Prolezovačkách sme aj dali obedňajší dlabanec a konečne som si po prvý raz uvaril čaj z miestneho ihličia. Nie že by som to už roky neplánoval, len až teraz ma to na mieste činu aj napadlo ... no vidíte, Prolezovačky! A potom, že želania sa neplnia ... cha! Stačí sa len trochu zohnúť (Frenky velikáánsky, smolu by si ty tu mal ...).Prolezovačky

  On ten Cinibulka túto trasu tu vyšpekuloval prevelice mazane, aby sme tu návštevníci videli to najkrajšie a nutno podotknúť, že vybral skvele. Ďalej nasledovala Vyhlídka, na ktorú sa oplatí si zájsť bokom od trasy, no a konečne Bludiště, ktoré sme síce úspešne preblúdili bez blúdenia, zato za ním som chvíľu márne pátral po značke, ktorú som potreboval. Medzi nami - žltú ...

Bludište

  OK, cinibulku, teda aspoň tú časť stezky, ktorú sme chceli, máme za sebou, teraz od Švédskeho valu - miesta, kde táborilo švédske vojsko a kde sa obranný val ešte stále dá poznať, rovno do Boudecké rokle, nad ktorou sa nachádza aj miesto, kde máme svoje ušľachtilé poslanie. Partizánky sú tu vlastne dve vedľa seba, vysoko v skalách a do obytného stavu ich uviedla jedna nemenovaná T.O. a ja by som sa tu nerád o tom viac rozpisoval, lebo fakt neviem, či o nejakú propagandu takúto masovointernetovú stoja. Mapy sa dajú kúpiť, hľadajte. Aj ja som hľadal. A našiel.

  Slávnostný prvý výkop - jasné, trošku preháňam, v pieskovej zemi som exhumoval obyčajnou špachtľou - som učinil o pol metra vedľa, tak som radšej nakukol do príslušnej dokumentácie, teda kópií lonských fotiek, šup teda kúsok bokom ... ááá ... a máme ťa. Antikor iba decentne zakorodovaný na povrchu, neoprénová rukoveť akurát zasvinená od piesku. Radostne sme sa zvítali a pokecali, čo a ako za ten rok doma a aj tu pred jaskyňou. Potom sme si s prckom urobili oheň a na ňom večeru, čaj a kávu a časť výpravy, ktorá disponovala vekom povyše 18, dala vína a nacpala faju. Chlapi posedeli pri ohni a do spacákov sa nám nechcelo.

   Ráno návratné. Pobalili, poupratovali, minuté drevo sme nadrábať nemuseli, lebo sme užili to, čo sme si hneď po príchode nazbierali (tento raz žiadna zlomená čepel ...), ešte ďakovný záznam do miestnej „hotelovej knihy“ a cestou návratnou na vlak. A aby sme nešli týmto malebným miestom len tak naplano, po ceste ešte dve miestne prírodné atrakcie – Obří hlava a Žába. A aby sme si pána Cinibulku uctili ako sa sluší, tak po žltej, teda jeho ceste do Mšena.

 

  A ak by ste sa náhodou niekedy v tomto okolí „na konci sveta“ našli, je celkom vysoká pravdepodobnosť, že stretnete jedného zabudnutého trampíka so psom, ktorý býva možno v strážnom domku staničky v Kanine. Zjavuje sa tu ako trampícky duch zo starých časov a neviem prečo, stretnem ho tu snáď vždy, keď sa sem zavejem. Tak potom že ho zdravím!

                                                                                                                           - bača -T.O.Korlát

vložené 24.11.2008