Na návšteve u bobra

   V pondelok 18.01.2010 pekne snežilo, tak sme šli za Ovsišťom za hrádzu pozrieť stopy po bobroch, chodíme tam niekoľkokrát do roka a pozorujeme ako sa tento tvor tu pri Bratislave udomácňuje. Tento krát sme išli aj z Jaštericou a naskytol sa nám prenádherný pohľad na krajinu. Okolo Dunaja kade sme sa špacírovali boli doslova ohlodané stromy - znak že tam prebýva bobor. V tento pondelok sa nám nepodarilo uvidieť nejakého bobra tak sa sem vyberieme cez leto a potom sa podelím s vami o fotografie a postrehy.             ahoj  Jašter

     Prírodná rezervácia Starý Háj je tvorená dunajským ostrovom za hrádzou pri Ovsišti a ramenom okolo neho pri odstavnom ramene Zuzana.
Nachádzajú sa tu viaceré vzácne a chránené živočíchy, bobor európsky, roháč veľký, fúzač veľký, fúzač pižmový, viaceré druhy žiab a mlokov, mnohé druhy chránených vtákov a viacero druhov netopierov.
Ide o jeden z mála zachovalých biotopov lužných lesov na slovenskom úseku Dunaja, v súčasnosti už vzácnych a výrazne ohrozených.

 V blízkosti ramena sú mimoriadne veľké Topole čierne.Les ma vďaka dlhodobému nezasahovaniu pralesovitý vzhľad a bujné závesy lián. Podobné lesy u nás boli poväčšinou zlikvidované a tento les bol zásahom ochranárov zachránený v r. 2004 v hodine dvanástej.
Padlo vtedy za obeť iba pár stromov a lesný hospodári neskôr upustili od ťažby.
Po roku bolo územie vyhlásené za prírodnú rezerváciu s piatym ( najvyšším) stupňom ochrany.

Bobor európsky Je nenápadný vegetarián s oranžovými hryzákmi a veľkým ploským chvostom, ktorý je postrachom lesníkov, je pre väčšinu Bratislavčanov málo známym tvorom. Plachý hlodavec, ktorý niekedy váži až 30 kilogramov, žije v povodí riek, ktoré pretekajú Bratislavou, už vyše tridsať rokov. Bobor si stavia obydlia na brehu vody a je výborný plavec. Vo vode trávi veľkú časť života. Pod hladinou dokáže vydržať až pätnásť minút.

V Bratislavskom kraji a na Záhorí je dnes najviac bobrov na Slovensku. Posledný slovenský počet bobrov v Bratislavskom kraji sa dá len ťažko odhadnúť, podľa bratislavských ochranárov ich môže byť niekoľko stoviek. Hoci bobor na jeseň „stína“ stromy, drevom sa neživí. Konzumuje kôru a stavia hate.

Na jar a v lete konzumuje prevažne vodné a brehové rastliny, počas zimy hlavne kôru mäkkých drevín a menšie vetvičky padnutých stromov. Bobry sa dožívajú v priemere desať až sedemnásť rokov, v zajatí však dokážu prežiť aj dlhšie. Bobry žijú v lužných lesoch v povodí riek Morava a Dunaj, napríklad pri Gabčíkove, v biskupických lužných lesoch, v prírodnej rezervácii Starý háj na petržalskej strane Dunaja, na ramene Zuzana, v Karloveskej zátoke, ako aj v Rusovciach a Čunove. Prítomnosť bobrov sa dá zistiť podľa ohlodaných stromov/vid obr/

 

použitý zdroj:   článok na stránkach  Sme  a internet

foto  poslal Jašter

© 2010 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024