Neuveriteľné, za oknom poletujú snehové vločky! A tak neváham, balím to najnutnejšie a len tak, tak dobehnem a naskočím na posledný vozeň vláčika, ktorý ma vezie smerom na Bratislavu. V Devínskom jazere vystupujem, zamávam sprievodcovi,  nachystám foťák do pozície „ready“ a pridám do kroku. Starenka mi kedysi dávno vravela, že tu niekde máme pozemky, tak reku idem omrknúť „provincie“ J.

Asfaltkou sa dostávam k cyklistickému chodníku a odtiaľ by som chcela bližšie k rieke, ale pôda je mokrá a úzky chodníček, ktorý sa hadí popri Morave sa mi chvíľami vzďaľuje. A tak kráčam a nechám sa unášať vetrom, ktorý mi fúka do chrbta. Prírode to však nevadí. Kláti sa v smere vetra a skrýva a zároveň ponúka život. Ako dve strany podivnej mince, ktorej rub aj líce naraz vidíme. Nad hlavou mi poletujú vtáky a aj formácia divých husí sa mi snaží ukázať správny smer. Odráža sa v mokrých zrkadlách na asfalte.

Predo mnou sa týči mohutný železničný most s oblúkovitými stĺpmi. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený, ale dnes opäť tadiaľ premáva vláčik do Viedne. Jeden mi prehrkoce nad hlavou. Popri ňom zostupujem až k rieke a skontrolujem stav vody. Teraz je v norme, ale nánosy trávy, konárov a bohužiaľ aj „výdobytkov civilizácie“ dávajú tušiť, akú výšku dosahuje počas každoročných jarných záplav. Ďalej už idem popri rieke. Občas vyruším divé kačky, ktoré vzlietnu tak rýchlo predo mnou, že ani nestihnem urobiť „cvak“. Rybárske búdy s vytiahnutými „taublami“ na druhej strane Moravy však neutekajú a ja mám príležitosť si ich poprezerať. Kráčam  pomaly, predieram sa cez popadané stromy a traviny. Už aj snežiť prestalo a slnko chvíľami zláti vlnky, ktoré sa stále ponáhľajú. Ožiarilo aj vykosenú cestičku s hraničnými kameňmi, ktoré ju rozdeľujú na Slovensko a Rakúsko. Keď sa objavia prvé strechy starej Devínskej, dám sa zlákať jej zlatým lemovaním uľahnutej trávy a pokračujem po nej. Ústi k posledným 5-im stĺpom so zbytkami pletiva z čias socializmu a nad nimi sa v pozadí týči Sandberg. Ale „o tom, potom“ J

http://www.devinska.sk/devinska%20nova%20ves/sandberg.htm                            ahoj Lackie

---