Vander - Z raja na koniec sveta

Bufet na Letanovskom mlyne

V pondelok 22. sme sa zobudili opäť do dažďa L. Natiahli sme si pršiplášte a vyrazili smer PIECKY – KLÁŠTORISKO a späť na PODLESOK. Než sme vyšli Piecky, boli sme komplet mokrí. Teplý obed a oheň v krbe na Kláštorisku nám padli dobre, tak sme si ešte pozreli ako pokročili vykopávky KARTUZIÁNSKEHO KLÁŠTORA. Potom sme už šli priamo na kemp. Bolo toho dosť. Mirec si zranil koleno pri šlapáku a tak musel v nasledujúcich dňoch ostať v táborisku a motať sa iba okolo L.

tiesňava Piecky

Kartuziánsky kláštor

Ďaľší deň 23. pred nami a …NEPRŠÍ. Na Podlesok prišiel autobus plný turistov, vystrojených  pršiplášťami a rozhodnutými zdolať Suchú Belú. Po požití životabudiča – kávy a výdatných raňajok sme sa vydali aj my tým smerom. Dlho netrvalo a Hary s Lantalom nám ukázali chrbty, boli rýchlejší a pobehali toho viac - stihli si pozrieť ešte KYSEĽ . My sme si prešli SUCHÚ BELÚ – KLÁŠTORISKO a od LETANOVSKÉHO MLYNA  aj PRIELOM HORNÁDU. Neuveríte, ale „skoro“ sme nezmokli. Prvé kvapky dažďa nás zastihli až večer ,1 km od tábora ….a potom už nezostalo na nás suché nič. Hary s Lantalom a Mirom  zatiaľ nanosili drevo k ohnisku a mali óóóóóhromnú radosť zo zmoknutých „fotoreportérov“J. 

PRIELOM HORNÁDU  - Túlavý pes a Janko sa pokúšajú zliesť dolu..

V stredu 24. sme sa rozhodli dať si „oddychovku“. Cieľom bol VEĽKÝ SOKOL a cez GLAC a MALÚ POĽANU späť. Hary s Lantalom si pridali ešte nádhernú SOKOLIU DOLINU. Zo začiatku som verila, že aj my by sme to snáď stihli…ale drobný hustý dážď, ktorý zachádzal až pod kožu a vôňa kávy nás chvíľu zdržali v bufete na PÍLE. Potok bol rozvodnený, voda vysoká a rebríky šmýkali. Vďaka tomu sa z „oddychovky“ stal boj o suché ponožky, do ktorého sme museli zapojiť  všetky zmysly. Do tábora sme sa doslova dovliekli -  Túlavý mal pľuzgiere na oboch pätách a mňa museli hore na postel vyložiť J  Inak to bolo supééér ….

Vo štvrtok 25. sme to zabalili. Nie kvôli dažďu, lebo i keď pršalo, bolo veselo. Presúvali sme sa do Podkoziniec , lebo Lackie chcela ísť na COUNTRYBÁL do „KRČMY NA KONCI SVETA“,  ktorý organizovala T.O.Čierna puma. Krčmu sme našli, ale s búdou to bolo horšie. Od blata až po uši sme sa predierali lesom a hľadali cestu. Lantala s Jankom sa vybrali hľadať aj ten plot, za ktorým je už len kopa hnoja, ale zistili, že KONIEC SVETA je pri elektrickom stĺpe č.125 a potom už nie je NIČ, len TMA.

Drevená turistická značka “KONIEC SVETA”  pre Lantalu a  Janka

 Piatok 26. sa niesol v duchu brigády – prípravy na Trampskú tvorivosť. Hary s Túlavým a Mirom kosili lúku, upravovali studničku a robili schody. Okrem nás tam boli ešte Dada, Zuzka s Jankom a šerif Beno, večer sa  začali schádzať  ostatní kamaráti.  Vsobotu doobeda sme vybehli ešte na JAVORINU. A tam sme poriadne zmokli! To aby sme nemali absťák J No a večer sme šli na countrybál, kde sme sa bavilo až do rána bieleho.

A opäť balenie – toť nedeľná realita. Rozlúčili sme sa s kamarátmi a vybrali sme sa domov. Tak skončil náš VEĽKÝ VANDER. Deväť dní trval a deväť dní pršalo. Ale hlavná vec že nám bolo dobre. Verím, že si to niekedy zopakujeme už za slnečného počasia.

Lackie, alias Danka zo Zohoru a Janko z lodenice Gidra