Expedícia Oskoruša 

(Festival Slunce a vandrovačka Mikroregiónom Strážnicko)
 (11. - 13. 7. 2014)
 

 
TD Pátrači (Sancho a Plamienka) vyrážajú na víkendovku "po starom", čiže osobákom cez Kúty do Skalice. Zapadajúce slnko im zamáva na stopovačke do Sudoměřic, ale je to mŕtva zóna. Musia v dedine počkať na posledný dostavník do Strážnice. Miestny borec im ukáže skratku do zámockého parku, v pokladni vyzdvihnú predplatené lístky a rozbijú chrápenhaus v campe. Piatok určila dramaturgia festu ako Keltskú noc, tak popri muzikovaní Asonance a Českého srdce hodia čučku areálom - ochutnajú haruľu, rozšíria diskografiu aj knižnicu o ďalšie exempláre a podporia kúpou ručnovýrobcu príveskov.

Slnečná sobota ich vyťahuje zo spacákov, cez sprchy až do infocentra v starobylom mestečku s vinárskou, no najmä folklórnou tradíciou. Pozrú si Veselskú bránu, resp. jej bašty - pozostatky opevnenia proti Turkom z pol. 16. stor. Spúšťa sa lejavica, tak zaliezajú do cukrárne, aby celé mokridlo prečkali pri zákuskoch a káve v družnom rozhovore s bývalými montérmi, ktorí majú na Bratislavu s jej vinárničkami, krčmami a tanečnou Štefánkou zo šesťdesiatych rokov skvelé spomienky. Prestáva smokliť, po očku mrknú do Mestského múzea na Námestí Slobody, nalejú sa zonkou a vylezú do vnútra  Strážnickej veže zo 17. stor. s hodinami a zvonmi a parádnym výhľadom na celé mesto. Ich ďalšie kroky vedú k Baťovmu kanálu s možnosťou vyhliadkovej plavby, ale čas nevydá a presunujú sa do Skanzenu - múzea dediny juhovýchodnej Moravy. Je tu viac ako šesťdesiat zaujímavých objektov na ploche 16 ha v krásnom a pokojnom prostredí. Potešia nielen samotné stavby, ale aj ukážky sedliackeho života, napr. tkanie látky na krosnách.

Blíži sa 17. hod a s ňou pokračovanie muzikovania s nášupom hneď na úvod - Nezmaři a symfonický orchester ZUŠ Uničov. Už ich zažili vlani na Lodenici, ale ryvoloviny a nezmarovky v takejto coververzii sú zo skla vyfúknuté. Nasleduje Hradišťan, Jitka Šuranská a Pavel Helan, no týchto počúvajú na fotoprechádzke podvečerným Zámockým parkom z 1. pol. 19. stor., ktorý nechal vysadiť vtedajší zámocký pán gróf F.A. Magnis. Sú tu dva rybníky a mŕtve rameno, dendrologický chodník s infopanelmi pri najvýznamnejších stromoch a namakaná platanová aleja. Prírodnú atmosféru dopĺňajú drobné stavby - horárnička, kaplnka s ľudovými ornamentami a busty vynikajúcich primášov Samka Dudíka a Jožky Kubíka. Do amfíku sa vracajú na obohrané fláky medveďoviek v podaní Franty Nedvěda a jeho Tie Breaku. O to väčšiu radosť im pripravil Folk Team, ktorého kapelmajstrom je Pavel Kopřiva, ktorý je zároveň aj šéfom tohto Festivalu Slunce. Počas polnočného countryrocku Petra Kocmana to zabalili a šli založiť ucho.

V nedeľu spakovali svišťa do kredenca a hybaj dostavníkom na Lučinu. Tu, v rekreačnom stredisku pri jazere zisťujú, že okrem Oskorušového náučného chodníka, ktorý majú v pláne, je tu zriadený aj Orchideový a 17 km okruh Bukovina. Je teda jasné, že budúci rok jedným z veľkých vandrov TD bude Slovácko, aj keby sa súdili. Zatiaľ ale zlogajú kávou zaliatu sklovinu a vydusia na Kuní horu. Od nej už vidno vyhliadku na Travičnej, ale skôr, ako z nej poriešia kochaničku, prepátrajú miestny Salaš. Je to obnovený areál salaša z 19. stor., v súčasnosti zameraný na voľnočasové aktivity pre výletníkov. Areálom vedie náučný chodníček, na ktorom okrem zrubových domcov je aj bylinková záhradka, funkčná chlebová i keramická pec, amfiteátrik, jazierka, ovce, kozy, lanová dráha aj húpačky. Miestny "bača" kedysi tiež trampoval za osadu Měsíční údolí, takže rozhovor nebral konca. Nuž ale nedá sa brzdiť, treba ísť ešte ďalej. Vyhliadková plošina je vo výške 33 m, k čomu treba pripočítať ešte nadmorskú výšku vlastného vrcholu Travičnej, ktorá má 380 m.n.m a vedie na ňu 177 schodov.

 Bola postavená v roku 2000 a okrem možnosti oddychu na lavičkách, kúpy spomienkáčov a nanukov sú tu aj panely so zaujímavosťami okolitej flóry a fauny. Majú pekný čas a ďaleký výhľad na Dolňácko, ktorého časťou okolo Hodonína sa pretúlali minulý rok, Biele Karpaty s Veľkou Javorinou, ale aj napr. Žalostinou, na ktorej predvlani lágrovali na vandri po Chvojnickej pahorkatine. Z kopca zostupujú do Radějova Drevárskym chodníkom, popri ktorom sú drevené sochy "bájnych bytostí Karpát" (karpatský vietor, babica, škriatok, drak...) Sochy vznikali v rokoch 2004 - 2005 v rámci stretnutí miestnych ľudových rezbárov na už spomínanom Salaši Travičná.

Pani, ktorá mala službu v Radějovskej informačke, keď slovo dalo slovo a vykľulo sa, že jej synátor bol s Ochranou dravcov na Slovensku v Maďarsku, a keďže Pátrači sú s dravčiarmi kamoši, bola samá ochota a do baťohov pribudli cenné letáky na budúce poznávačky, ako aj pohľadnice a rady na cestu. Opäť sa začína zaťahovať, tak vandrovníci prešľapávajú do Tvarožnej Lhoty do Múzea oskoruší. Jarabina oskorušová (Sorbus domestica) je mohutný a krajinársky veľmi dekoratívny strom z čeľade Rosaceae. Rastie v Európe od Španielska po Turecko, nevytvára súvislé porasty, ale rastie roztrúsene. Má najtvrdšie drevo zo

všetkých európskych drevín. Plody majú sladkú, jemne aromatickú chuť a používajú sa na výrobu kompótov a marmelád. No a keďže sme na Morave, tak, samozrejme, sa z ich šťavy vyrába buď čisté oskorušové víno, alebo sa pridáva do ovocných štiav, muštov a vín, ktorým zachováva pôvodné jasné farby a arómu. Z uležaných plodov sa dajú spraviť aj likéry či vysoko cenená pálenka, ktorá s medom a bylinami je vhodná na liečenie i prevenciu prechladnutia. Po prehliadke s vyčerpávajúcim výkladom zmáknu stop na stanicu v Strážnici. Začína pršať, a tak sa rozhodnú pre návrat železnicou cez Břeclav do rodného Panelária v Údolí smogu. Vytešení zo spoznania ďalšieho kúta našej krásnej krajiny končia vander s prísľubom istého návratu. Možno aj na bajkoch.
                                                                                   Peter Sancho Košický   TD Pátrači Bratislava

  foto Plamienka  článok poslal Peter Sancho Košický   TD Pátrači Bratislava

 (Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)		  

© 2014 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024