|
Na
17.Slovensko-Českom
potlachu v Lozorne
mi kamarát Beno
z T.O.Čierna Puma
dal pozvánku na
Jesenný prechod
Karpatmi. Časovo mi
to vyšlo, tak som sa
rozhodol že
pôjdem.Z Bratislavy
som cestoval
v piatok 1.10.2010
preplneným rýchlikom
smer Piešťany a keď
som sa tam chystal
vystupovať , bol to
náhodou dobrý
zážitok ako som sa
v chodbičke vlaku
pretláčal s vecami
cez ľudí.
V Piešťanoch som
prestúpil na autobus
v smere do Kočína.
Stretli sme sa
v piatok večer 1.10
2010 v krčme v Kočíne
aj s kamarátom Benom
a najprv to vyzeralo
tak, že asi pôjdeme
na prechod len
dvaja, ale po
určitej dobe sa
začal počet
účastníkov prechodu
postupne zvyšovať.
Večer sme v krčme
urobili zábavu
s gitarou.
V krčme sme sa
stretli Ja-Pedro,
Beno, Pitkin, Pacho,
Vlado a Božo.
Miestni domáci nás
radi počúvali,
porozprávali sa s
nami a ponúkali nám
viacerí ústretovo
ubytovanie, ale my
sme sa rozhodli že
prespíme vonku.
Okolo štvrť na
jedenásť večer sme
vyšli aj s vecami
z krčmy a šli na
jedno miesto ,ktoré
nám jeden miestny
obyvateľ odporučil
a odprevadil nás tam
a sľúbil, že nám tam
ráno prinesie
pálenku. Bol to taký
malý hájik s mini
parčíkom a ohniskom
za dedinou a tam sme
sa uložili k spánku
voľne pod stromami.
Ráno sme sa
zobudili,
naraňajkovali sme sa
a kamarát Beno ešte
šiel naproti do
Kočína kamarátovi
Mučovi.
|
 |
Ešte
ráno
za
nami
prišiel
miestny
obyvateľ
Kočína
a priniesol
nám
pálenku,
ktorú
nám
sľúbil
a tak
sme
si
pripili
na
dobrú
cestu,
ktorá
nás
ešte
čakala.
Potom
sme
vyrazili
na
šľapák.
Prvou
zastávkou
bol
kostol
na
vŕšku
nad
Kočínom
z neskoršieho
obdobia
renesancie.
Odtiaľ
sme
šľapali
lesom
až
sme
si
urobili
zastávku
pri
jednej
opustenej
horárni
a odtiaľ
sme
ďalej
pokračovali
lesom,
kde
bolo
vidieť
začínajúce
sfarbenie
jesennej
prírody.
Po
dlhšej
trase
lesom
sme
vyšli
na
veľké
lúky,
odkiaľ
sme
mali
výhľad
na
širokú
karpatskú
krajinu
a z lesa
vyčnievali
sem
tam
aj
skaly.
Zastavili
sme
sa
na
jednom
lesnom
ohnisku,
kde
sme
urobili
oheň
a posilnili
sa
na
cestu
a tam
som
oživil
atmosféru
aj
s gitarou
a pokračovali
sme
ďalej
v ceste
prekrásnymi
veľkými
lúkami
s výhľadom
na
karpatskú
krajinu.
Neskôr
bola
zastávka
na
Dobrej
Vode
v miestnej
krčme.
Odtiaľ
sme
ďalej
pokračovali
lesom
v šľapáku.
Slnko
pomaly
slablo
a my
sme
už
za
šera
prišli
na
|
jednu
chajdu,
ktorú
urobili
kamaráti
z Naháča.
U nich sme
sa zložili
a prežili
sme s nimi
pekný večer
pri ohni
a večernom
hraní na
gitare
a ústnej
harmonike.
Niektorí
ľudia spali
vonku
a niektorí
ľudia
v búde.
V nedeľu
ráno sme sa
zobudili
a po
raňajkách
pokračovali
vo výšľape.
Prišli sme
k trati
starej
karpatskej
železnice,
ktorá už
nefunguje
a zostali
z nej len
pozostatky
a pár
historických
vagónikov.
Odtiaľ sme
išli kúsok
ku
zrúcanine
kostola
a kláštora
Sv.Kataríny
Alexandrijskej,
prezývanej
tiež
Katarínka.
Túto
zrúcaninu
teraz
udržiavajú
konzervovaním
mladí
dobrovoľníci,
ktorí sa
starajú
o to, aby sa
to úplne
nezrútilo.
Z Katarínky
sme išli
lesom na
zrub osady
Dakotah,
ale nikto
z kamarátov
tam nebol
a odtiaľ sme
šli na flek
a búdu osady
Biely Tesák,
ale nikoho
z domácich
osadníkov
sme tam
nestretli.
Odtiaľ sme
šli dobrým
strmákom
dolu do
Dechtíc, kde
sme si
v krčme dali
jednu rundu
a rozlúčili
sa, ale
ostali nám
krásne
spomienky.
Foto
Pacho
Článok Pedro
z Dúbravky
|
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
