|
Reportáž od Amazonky z Košíc |
Potulky do okolia priehrady Ružín (pri Margecanoch)
O tom, že Ružínska priehrada a jej okolie bola v 7O-tych a 8O-tych rokoch rajom trampov, sa dozvedám z mnohých trampských kroník roztrúsených po celom Slovensku. Stala sa „domovom“ mnohých košických trampských osád. V priebehu ďalších rokov jej zostali verní hlavne chatári a rybári. Ako je to s trampským životom v okolí priehrady Ružín dnes?
Tak túto otázku som si položila i ja. Neostalo iba pri otázke. Hľadať odpoveď som sa vybrala s naslovovzatým znalcom a milovníkom tejto lokality, trampskou dušou, kamarátom Tikom. Jedna z našich potuliek sa uskutočnila 2.11.2008.
Slnko bolo tiež zvedavé, a tak sa pridalo k nám. O vandri som mala iba dve informácie, a to, že sa „nabetón“ ide a vystúpiť mám v Malej Lodine. Všetko ostatné bolo tajomstvom šéfsprievodcu. Slnko sa taktiež nedalo zahanbiť a rozžeravilo si baterky. Vďaka jeho výdatnému svetlu sme objavili niekoľko pokladov. Modré turistické značenie nás zaviedlo na Malolodinské (Sedlické, Hornádske) lúky. Na chvíľu sme sa presmerovali na žltú, chvíľu sa nechali viesť intuíciou a po modrej cez Sedlo pod Bystrou sme zbehli do obce Ružín. Hlavná náplň vandru bola objaviť stopy trampov, aby sme sa presvedčili, že tramping žije.
Určite ste zvedaví ako vyzerali tie poklady, ktoré sme našli. Nebudem napínať. Jeden mal podobu krásne upraveného, čistučkého fleku T.O. OSA (KE). Nechcelo sa nám opustiť tento fakt gýčovito nádherný flek, ale objaviteľská vášeň nás viedla ďalej.
K ďalšiemu pokladu ma Tik viedol s istotou. Bol tam totiž pred týždňom na 10. výročnom potlachu T.O. Zlatý dážď (KE). On sa nechal unášať spomienkami na potlach a ja nadšením, že môžem byť na ďalšom trampskom fleku. Tretí poklad bol najdokonalejšie ukrytý a najtajomnejší. Uprostred lesa stará dreváreň, vedľa malá vyvýšenina s dierou do zeme. Maličké úzke schodíky priam nabádali k prieskumu. Kým som si obzerala terén, Tik už lovil v kapse baterku. Bála som sa, že ho vidím naposledy, ale keď sa z diery ozvalo jeho nadšené pozvanie dovnútra, nezaváhala som. Čakalo ma prekvapenie. Tehlový kozub, vedľa okrúhly stôl a lavice. Zdalo sa mi to povedomé. To som si však iba spomenula na rozprávku, ako sa traja bratia vybrali do sveta a narazili na piadimužíka. On ich práve vyzýval, že ak pobudnú v takejto diere a nebudú sa báť ničoho, nech sa deje, čo sa deje, dočkajú sa odmeny. Nepamätám sa ako to v tej rozprávke prebiehalo ďalej, viem iba to, že jeden z bratov zotrval, a tak vyslobodil princeznú, ktorá bola zakliata do podoby piadimužíka. Chvíľu sme v tej pivnici bývalej chaty fotografovali, ale žiaden piadimužík sa neobjavil. Asi mal dilemu, či sa má premeniť na trampskú princeznú alebo trampského princa.
Keďže nás nik pri kozube nepohostil, pohostili sme sa sami. Nie z prestretého stola, ale z prestretej lúky. Na niekoľkých miestach totiž poľovníci pripravili dobrôtky pre diviačikov, svoje budúce trofeje. Nuž musíte uznať, že sme aspoň tú repu museli ochutnať. Náhodou bola veľmi chutná. Takže hurá do lesov v okolí Ružína, vždy sa tam nájde aj niečo pod trampský zub.
Jana Matzová „Amazonka“
