pri obci Svätý Jur (19 km S) sa rozkladá na ploche 370 ha. Vyznačuje sa výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí vzácneho komplexu barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou rezervácie je aj riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorom sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia.
Len
trinásť lokalít zo Slovenska bolo zaradených do
medzinárodného zoznamu medzinárodne významných
mokradí podľa
Ramsarskej konvencie - a práve Šúr sa stal v
roku 1990 jednou z nich. Je tiež jadrovým územím
Národnej ekologickej siete Slovenska a Európskej
ekologickej siete - EECONET. Časť územia
rezervácie bola v r. 2004 zaradená do
Národného zoznamu území európskeho významu.
Šúr je
ojedinelým prírodným úkazom so zvláštnym spôsobom
vzniku. Vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v
mladších štvrtohorách, v priehlbni pozdĺž východných
svahov Malých Karpát. Táto priehlbina vznikla
tektonickou činnosťou a napĺňala sa vodou
pritekajúcou z malokarpatských svahov a Dunaja.
Vzniklo tu tak obrovské, no veľmi plytké jazero,
ktoré sa napĺňalo nielen vodou, ale postupne sa
zanášalo aj štrkom, pieskom a hlinou. V plytkej vode
sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a
usadzovali sa na dne. Tlením sa z nich vytvárala
rašelina. Tak postupne vznikol Šúr, nepriechodný
močiar pokrytý stromami a iným rastlinstvom, v
priebehu roka často zaliaty vodou. V tomto období
siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo.
Močariny tvorili prirodzenú zásobáreň zveriny a
vtáctva pre obyvateľov okolitých obcí. Zároveň
tvorili aj rezervoár pitnej vody, ale keďže boli
prekážkou pre rozširovanie poľnohospodárskych plôch,
už v stredoveku sa usilovali o ich vysušovanie. To
sa však dialo iba v malom a Šúru to podstatnejšie
neublížilo.
V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, ktorý prispel k
podstatnému zníženiu hladiny jeho vôd. Kanál sa však
po čase zaniesol a voda stúpla na pôvodnú výšku. Už
vtedy prírodovedci upozorňovali na mimoriadnu
hodnotu jeho fauny i flóry. Napriek úsiliu o jeho
záchranu vznikol v roku 1929 vládny projekt na úplnú
likvidáciu Jurského šúra. Kvôli hospodárskej kríze
bol pozastavený, ale už v rokoch 1941 až 1943 bol
vykopaný ďalší kanál, ktorý odviedol vody z
pritekajúcich potokov. Šúr takmer úplne vyschol.
Začalo sa tu dariť požiarom.
Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že
rezervácia bola Vyhláškou Povereníctva školstva,
vied a umení vyhlásená za chránené územie. Šúr si to
skutočne zaslúžil. Veď v súčasnosti predstavuje
najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného
lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným
pôvodným biotopom - životným priestorom jelšového
lesa tohto typu v strednej Európe.
Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode
jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy
Panónskeho hája. Rastie tu niekoľko desiatok
vzácnych, chránených a existenčne ohrozených
rastlín.
Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov
živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre
územie Slovenska: V roku 1972 to boli pijavice -
Batracobella slovaca, v roku 1991 vošky - Somaphis
bratislavensis.
Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a
nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených
druhov vtákov. Väčšina z týchto druhov je chránená
Bernskou konvenciou, ktorú podpísala aj Slovenská
republika. Niektoré druhy sú chránené aj podľa
ďalších medzinárodných dohovorov. Na území
rezervácie žijú napr. viaceré druhy netopierov,
ktoré sú chránené aj Bonnskou konvenciou a osobitnou
Dohodou o ochrane netopierov v Európe (Slovensko
ratifikovalo aj tieto medzinárodné dohovory).
2. február je každoročne vyhlásený za
Svetový deň mokradí. V tento
deň bol v roku 1971 v iránskom meste Ramsar
podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný
význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy pod
názvom Ramsarská
konvencia.
Ramsarská konvencia je prvý z novodobých globálnych
medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne
využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa
používa skrátený názov "Dohovor o mokradiach".
Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej
spolupráce najmä z toho dôvodu, že veľký úbytok a
nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom
svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov, ako
aj druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané.
Na Slovensku
evidujeme týchto 13 mokradí medzinárodného významu,
ktoré sú zapísané ako Ramsarské lokality (v zátvorke
uvádzame dátum ich zápisu):
Parížské močiare (2. 7. 1990), Senné-rybníky (2. 7.
1990), Šúr (2. 7.
1990), Dunajské luhy (26. 5. 1993),
Latorica (26. 5. 1993), Niva Moravy (26. 5. 1993),
Alúvium Rudavy (17. 2. 1998), Mokrade Oravskej
kotliny (17. 2. 1998), Mokrade Turca (17. 2. 1998),
Poiplie (17. 2. 1998), Rieka Orava a jej prítoky
(17. 2. 1998), Domica (2. 2. 2001), Tisa (4. 12.
2004).
Napriek tomu, že sa NPR Šúr dostalo aj takéhoto medzinárodného uznania, čaká už vyše šesťdesiat rokov na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne ochrany. Prírodné hodnoty tohoto jedinečného územia boli totiž v minulosti narušené už spomínanými viacerými negatívnymi faktormi, z ktorých väčšina pôsobí dodnes. Rozhodujúcim negatívnym faktorom z hľadiska existencie mokraďových spoločenstiev bolo narušenie vodného režimu v dôsledku odvodnenia. Za posledných 60 rokov nebola tomuto problému venovaná dostatočná pozornosť a mokraďové spoločenstvá v rezervácii preto trpia nedostatkom vody. Je preto potešiteľné, že sa v súčasnosti začala realizácia projektu na obnove vodného režimu v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šúr. Projekt realizuje Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP).