Zdeno

    Zdeno "Brčko" Dočkal
         *9.7.1925         9.4.2014
   člen T.O.Zálesák, zakladateľ, sheriff a čestný Old sheriff Tramp clubu Bratislava pôsobil ako publicista, vydavateľ. ...Bol šéfredaktorom Trampského spravodaja Tramp clubu Bratislava od jeho vzniku. Je autorom knihy "Údolia nestíchli - dejiny trampingu na Slovensku" (1991).

Posledné AHOJ
     Priznám sa, že nad slovami mojej poslednej rozlúčky s Tebou Brčko som začala premýšľať v utorok popoludní, keď som so slzami v očiach odchádzala z nemocnice, kde Ťa pred dvoma týždňami hospitalizovali. Ťažko sa mi to pripúšťalo, ale vedela som, že som Ťa videla poslednýkrát. V nemocničnej izbe som pri Tebe sedela a držala za ruku. Za ruku, ktorá tú moju ešte pár dní dozadu pevne stisla a zalomila si so mnou palec. S úsmevom si mi vtedy povedal „toto je moja konečná“...
         Čítala som Ti vtedy z nového Trampského spravodaja, ktorý si ešte nevidel a bol si rád, že je o neho záujem, páčili sa Ti články aj fotky. Čítala som Ti aj z časopisu Puchejř, potešil Ťa v ňom článok k Lexovej osemdesiatke, spolu sme sa smiali na jeho kreslených vtipoch. Spomínali sme na oslavu Tvojej osemdesiatky u Teba na chate na Majdane, na spoločné zážitky s našou osadou z festivalu v Horním Jelení, na filmovanie dokumentu pre Slovenskú televíziu o trampingu. Bol si rád, že medzi trampskou literatúrou na výstave Trampská abeceda v pražskom múzeu bola aj Tvoja kniha o histórii trampingu na Slovensku Údolia nestíchli. To bolo minulý týždeň. Žiaľ po víkende sa Tvoj stav zhoršil. Pri mojej poslednej návšteve v utorok už boli Tvoje vždy veselé oči zakalené neprítomným pohľadom a mňa si už nevnímal. Pochopila som, že sa Ťa už nebudem môcť v našich siahodlhých telefonických rozhovoroch vypytovať na to ako a čo bolo kedysi, preberať s Tebou, čo dáme do ďalšieho čísla spravodaja, nútiť Ťa aby si zas niečo vydoloval zo svojich spomienok. Už nebudem frflať na Tvoje škrty v článkoch do Spravodaja, ktoré sa nakoniec ukázali správne a účelné. Už so mnou a s Pedrom nedokončíš „výpravu“ po starých trampských flekoch v údolí Bieleho potoka - Vydrice, ako sme si pred rokmi sľúbili. Vtedy si s nami ešte prešiel od Sanatória až po Slivu a ukázal si nám kde bola prvá osada Waikiki, Rudý tesák, Půlnoční měsíc, starý Zálesák – osada, ktorej štafetu si v roku 1940 prebral Ty s ďalšími mladými trampami. Oddychovali sme na lavičke pri umelom jazierku kde modrá značka začne stúpať od Vydrice na Málinský vrch. Tá lavička je odvtedy pre nás Brčkova lavička.
      Mohutné stromy, podľa ktorých si nám vtedy ukázal kde bol kemp Waikiki, sa minulý rok definitívne rozpadli, a Tvoje brčko sa definitívne zlomilo, už nič nenapíše. Z mladého chlapca, začínajúceho trampského zelenáča, o ktorom čítam v kronike Vašej osady Zálesák z roku 1940 – 1944 vyrástol výborný redaktor. Už vtedy si sa pričinil o vydávanie časopisu „Řev čundráku“ (medzi trampami bolo vtedy bežné hovoriť po česky a Brčko pochádzal zo zmiešanej československej rodiny). Už vtedy si vedel písaným slovom vystihnúť podstatu veci a pútavo pre čitateľa opísať udalosti a miesta. Z trampského a redaktorského zelenáča vyrástol pilier Trampského spravodaja a Tramp clubu, pri ktorého zrode si stál a vďaka ktorému sa rôzne generácie trampov dodnes pravidelne raz mesačne stretávame.
      Naučila som sa od Teba ako vystihnúť podstatu pri písanom slove, obdivovala som Tvoj pozitívny prístup k ťažkým životným chvíľam, objektívnosť, schopnosť priznať si chybu a zasmiať sa a mávnuť rukou, keď to proste niekedy nešlo.... Toľko sme mali toho ešte spolu naplánovaného napísať...
     Ako som sedela a držala Ťa za ruku, zrazu si nadvihol hlavu a oči ktoré si mal dovtedy privreté si naraz doširoka otvoril a dlho, dlho si sa na mňa uprene pozeral. Potom si ich opäť privrel a ponoril si sa do spánku. Tento posledný pohľad Tvojich modrých očí, to mi navždy zostane uchované v mysli.
     Na záver by som chcela použiť posledné riadky, ktoré si vpísal do osadného zápisníka svojej osady Zálesák vo veku dvadsať rokov po návrate z Banskej Bystrice na jeseň v roku 1945, kam si odišiel po vypuknutí SNP v septembri 1944. Pri písaní si uvedomuješ, že jedna kapitola trampského života Vašej osady sa skončila a zamýšľaš sa aká bude jej budúcnosť v slobodnej republike. Tieto Tvoje myšlienky sú aktuálne a živé aj teraz, po takmer sedemdesiatich rokoch.

Jisté je, že to co jsme dosud prožili dalo nám pevný základ, na němž můžeme všichni začít stavět opět novou a lepší budoucnost. Ty události přispěli k našim skušenostem a mnoho změnili. I nás. Jen jedno zůstalo nezměneno. Naše láska k přírode a lesům. Náš trampský duch. To je v nás stále. To nebyla jen chvilková záliba mládí, z které člověk vyroste. Z toho sa nedá vyrůst – naopak, to roste s námi. My tomu všemu zůstávame věrni a tou cestou půjdeme dále.
Víme, že nás nesklame.
Andy Bábovka