| 
																				
																				 | 
																			 
																			
																				
																				
																					
																						
																							
																							
																								Hrady a zámky 
																								
																									
																										| 
																							
																										 | 
																										
																										
																											 
																											Zrúcanina Plaveckého hradu sa nachádza na západnom úpätí Malých Karpát nad obcou Plavecké Podhradie. Na úpätí  vrchu, na ktorom sa čneje hrad sa nachádza kvapľová jaskyňa „Krúta“, ktorá je vraj s hradom spojená chodbou, ktorá je dnes už zasypaná. 
																											Východiskom k zrúcanine Plaveckého hradu je Plavecké Podhradie. Trasa vedie modrou značkou od železničnej stanice Plavecké Podhradie a k zrúcanine hradu trvá asi 1 hodinu.                        viacej o Plaveckom hrade 
																											
  
																										 | 
																									 
																									
																										| 
																							
																										 | 
																										
																										
																											Zrúcanina hradu Branč leží v 475 nmv nad dedinkou Podzámok, ktorá je súčasťou obce Podbranč. Bol to pôvodne strážny hrad. Jeho úlohou bolo strážiť hranice kráľovstva a obchodnú cestu, nazývanú aj Česká cesta. 
																											 Vznikol v 2. pol.13.stor., kedy ho dal postaviť magister Aba. Prvá písomná zmienka je z roku 1317. Na hrade sa vystriedalo asi 40 majiteľov. Medzi nimi najvýznamneší bol Ctibor zo Ctiboríc, ktorému hrad daroval uhorský kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1390. Ctibor v priebehu 15. storočia urobil na  hrade rozsiahlu prestavbu a hrad rozšíril.                                                                                           viacej o hrade Branč 
																											
  
																										 | 
																									 
																									
																										| 
																							
																										 | 
																										
																										
																											Hrad bol postavený z poverenia panovníka ako strážny hrad na ochranu Českej cesty prechádzajúcej Malými Karpatmi a na ochranu západnej hranice Uhorska. Prvý raz sa spomína v roku 1289 ako majetok Ugrina. Významnú úlohu zastával v bojoch Matúša Čáka Trenčianskeho s kráľom Karolom Róbertom. Roku 1394 ho spolu s ďalšími hradmi daroval kráľ Žigmund svojmu obľúbencovi veľmožovi Ctiborovi zo Ctiboríc. 
																											Začiatkom 15. storočia  hrad ovládal lúpežný husitský hajtman Ján Moravanský, ktorého výčiny ukončil Mikuláš Ujaky. V roku 1445 ho odkúpil od Mikuláša Ujlaku vicebán Oswald z Bučian.             viacej o hrade Korlátko 
																											
  
																										 | 
																									 
																									
																										| 
																							
																										 | 
																										
																										
																											Beckovský hrad sa vypína na strmom, skalnom brale, zhruba 50 metrov vysokom, nad obcou Beckov. Pôvodne slúžil pohraničný strážny hrad. Podľa archeologických výskumov bolo „skalné bralo“ osídlené Slovanmi už v 2. pol. 9. st. Prvá písomná zmienka o „starom hrade“ pochádza od Anonyma- notára kráľa Bela III. - z konca 12. storočia.   
  Hrad pôvodne patril kráľovi Žigmundovi Luxemburskému a koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka. V roku 1379 ho kráľ, za vernosť v boji, daroval Mikulášovi Bánffymu.                          viacej o hrade Beckov    
																											
  
																										 | 
																									 
																									
																										| 
																							
																										 | 
																										
																										
																											Devín patrí do skupiny tzv. dievčenských hradov. Kázala ho vraj postaviť istá slovanská kňažna, ako tomu nasvedčuje meno Devína. O tom máme i zápis od spomínaných mníchov fuldských, ktorí zapísali, že „Dovina“ značí v reči tamojšieho ľudu dievča. V kláštoroch vtedy bývalo zvykom zapisovať dejinné súveké udalosti, písať letopisy. Tak aj mnísi vo Fulde v Nemecku, popisujúc udalosti roku 864 zaznamenávajú, že v auguste nemecký kráľ Ludvik obkolesil svojím vojskom tábor Rastislavov v mieste, ktoré v reči tamojšieho národa 
																											                                                                                                                            viacej o hrade Devín 
																											
  
																										 | 
																									 
																									
																										| 
																										
																										 | 
																										
																										 Zrúcanina hradu sa vzpína nad nad obcou Borinka a je viditeľná už pri výjazde z Bratislavy Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Kapatoch preberali od 13.stor. funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu.  
																										Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z roku 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili.Od 14.stor. patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r.1526                                                                                                                            viacej o hrade Pajštún  
																										
  | 
																									 
																									
																										| 
																							
																										 | 
																										V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad.  Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Na prelome letopočtu sa na hradnom návrší objavuje rozľahlé laténske opevnené sídlisko, prerastajúce svojím osídlením plochu neskoršieho rozľahlého stredovekého hradu.                                                                                           viac o  Spišskom hrade 
  | 
																									 
																									
																										|   | 
																										  | 
																									 
																									
																										|   | 
																										  | 
																									 
																								 
																							 
																							 | 
																						 
																					 
																				 
																				 | 
																			 
																			 
																	 
																	 | 
																 
								
									
									
									
										
											
												| 
										 
										© 2010 Vytvoril Frenky 
																- TO.Yukon 
										
										Windows Internet Explorer 
										 
										
										
										Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024  | 
											 
										 
										 
									 
									 | 
								 
							 
						 
						 | 
					 
				 
			 
			 |