P ä ť d e s i a t k a   Red river II. Bratislava 196O-2O1O       

 
    
     Je to presne 5O rokov, čo sa na prvom čundri v apríli 196O  v Malých Karpatoch stretlo päť šestnásťročných chlapcov. Boli sme to my v zložení:
Juraj Horváth – Kitty, Pavel Walter – Apač, Edo Rischer – Sepl, Karol Hudec – Jimmy a Fero Kováč - Feri .
      Čundrovanie pokračovalo cez víkendy poväčšine na fleku nad Savanou až do r. 1962, kedy prví chlapci narukovali na zákl. voj. službu, ktorú si postupne odslúžili všetci až sa v r. 1965 vrátili domov a pokračovali v začatom „diele“, ktoré však už nebolo len o čundrovaní, ale prehĺbilo sa do pevného priateľstva a  skoro denné stretávky. Bohužiaľ vypadol výborný  gitarista a kamarát Feri, ktorý sa v Čechách oženil a zostal tam.  Neskôr však pribudol  Seplov brat Gino, takže znovu sme boli piati. V r. 1965 Kitty postavil pri lodenici Figaro drevenú chatu , ktorú sme maximálne využívali na  trávenie príjemných chvíľ pri Dunaji. Súčasne sme si založili trampskú osadu Red river II.  Toto obdobie bolo počiatkom vodáctva, ktorému sme verní doteraz. V r. l968 Kitty , Jimmy a Apač postavili prvý motorový čln, ktorý bol tak precízne vypracovaný, že „figarovci“ nás začali volať „Američania“, čo nás primälo používať pri potlachoch americkú zástavu  s  vyobrazeným indiánom. Pod touto prezývkou nás kamaráti z ostatných osád poznajú dodnes. Pribúdali roky, z chlapcov sa stali muži, ktorí si pozakladali rodiny a partia začala postupne narastať.  Bolo nutné hľadať  nové priestory a tak sme dokončili rozostavanú chatu pri dnešnej hrádzi. Radosť z nej však netrvala dlho, pretože pri stavbe vodného diela Gabčíkovo a stavbe hrádze, bolo nariadené obidve chaty zlikvidovať.      Rozobratú drevenú  chatu sme preniesli na pravý breh Dunaja k  Jaroveckému ramenu. Ešte nedokončenú ju zničil požiar a zostali stáť len drevené koly na ktorých mala vyrásť..
Bolo nutné znovu hľadať  riešenie, kde by sa partia stretávala.  Pretože sme boli členmi Zväzarmu Figaro a zúčastňovali sme sa branno-vodáckych pretekov za ich farby dostali sme ponuku postaviť si chatu na plávajúcom kesóne. Bola to otrocká robota ale oplatila sa , pretože chata stojí doteraz a prežili sme na nej s rodinami najkrajšie roky svojho života. Celá partia tam trávila všetok voľný čas. Sústavne sme boli členmi Zväzarmu Figaro a zúčastňovali sme sa v ich mene brannovodáckych pretekov v rámci celého Československa, kde sme sa vždy umiestňovali na popredných miestach.  V r. 1981 nás postihla veľmi tragická udalosť. Náš kamarát Jimmy s manželkou  zahynuli pri autonehode v Juhoslávii. Odišiel ďalší výborný  kamarát s neopakovateľným humorom, smiechom a schopnosťou zabávať nás,  spievať a hrať na gitare.. Bola to nepredstaviteľne veľká strata. Život  však musel pokračovať, zúčastňovali sme sa ďalej vodáckych akcií a taktiež pretekov.  Pribrali sme do partie ďalšieho člena Milana Grmana – zv. Dlhý, z bývalej zaniknutej osady Neptún. V r. 1989 po zániku Zväzarmu sme sa osamostatnili a založili vodácky odd. US Keson . V každom roku tradične okolo 9. mája zahajujeme vodácku sezónu splavom, v prvých rokoch „veľkého“ Dunaja a teraz  Malého Dunaja a taktiež každoročne  zamknutím vody ukončujeme  vodácku sezónu, kedy pozývame kamarátov z okolitých osád k slávnostnému ohňu. Vo vodáckom duchu sme vychovávali naše deti, ktoré už majú vlastné rodiny a taktiež do partie pribudol nový člen -Cigáň./Adamec/
Na záver trošku nostalgie. Stretli sme sa ako mladí chlapci, jedli sme na čundroch z jedného kotla, pričom posledné sústo vždy zostalo na dne. Tam sa rodilo silné puto, ktoré vydržalo 50 krásnych rokov. Naša vďaka však patrí aj našim manželkám, ktoré nás podporovali a podieľali sa na príjemnej atmosfére na chate. Prežili sme spolu  všetky svadby, narodenie detí, vnúčat a taktiež veľa krásnych dovoleniek.  Bohužiaľ sme museli prežiť aj veľmi smutné udalosti ako tragický odchod  Jimmiho a jeho manželky Gabiky a pochovať našu drahú Apačku  /Gitku Walterovú/.
Vstupujeme do ďalšej päťdesiatky a keď značnú časť z nej  prežijeme len z polovičky tak pekne ako tú prvú môžeme byť spokojní.  Nakoniec sa osada Red river II chce poďakovať všetkým vodákom a ostatným kamarátom za  prežitie príjemných spoločných chvíľ pri táborových ohňoch a iných spoločenských akciách. Dúfame, že nám naďalej budete  prejavovať priazeň a kamarátstvo. 

                                  Ahoj              „chlapci „ z Red river II  Bratislava          

 

 

      

 

© 2010 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024