|
Ahoj Brčko,
ani sa mi nechce veriť, že prešlo päť rokov od oslavy tvojej
osemdesiatky. S Pedrom
sme boli medzi tými,
ktorých si pozval na
svoju milovanú chatu
na Majdane – osade
na prekrásnom mieste
pri Lošonci, na
úpätí Malých Krapát.
Prežili sme tam s
Tebou, manželkou
Jarkou a kamarátmi
nezabudnuteľný večer
plný pesničiek,
rozprávania
a spomienok...
V tých sa vraciam
pár rokov späť, keď
som Ťa osobne ešte
nepoznala, len sa mi
sem-tam do rúk
dostal Trampský
spravodaj (TS),
ktorého si
šéfredaktorom už
niekoľko rokov.
Podľa štýlu písania
– vtipného, vecného
a hlavne
objektívneho som si
Ťa predstavovala ako
svojho rovesníka
(mám o 40 rokov
menej ako Ty). Bolo
potom pre mňa veľkým
prekvapením naše
prvé stretnutie v Trampklube,
keď sme sa tam
odvážili prísť
prvýkrát, dovtedy si
mysliac, že tieto
stretnutia sú určené
len pre trampov od
60 rokov vyššie.
Z omylu nás vyviedla
výborná atmosféra
a kamaráti. A tak
sme začali chodiť do
trampklubu
častejšie, aj
odoberať TS.
Spomínam, ako sme sa
vždy tešili na
novinky, ktoré v ňom
napíšeš, ale hlavne
na zážitky zo
starých čias, keď
tramping na
Slovensku iba
začínal. Tvoje
vlastné trampovanie
začalo vo vojnových
rokoch
a z rozprávania, ako
aj z knihy „Údolia
nestíchli – Dejiny
trampingu na
Slovensku“, ktorú si
napísal, ma vždy
tešila skutočnosť,
že maldí ľudia
objavovali prírodu
a jej krásy aj
v pohnutých
vojnových časoch.
Najradšej sme s Pedrom
mali, keď si začal
spomínať, aké ste
mali jednoduché
oblečenie, obuv,
stany, spacáky – tie
vlastne ani neboli,
boli deky, ako ste
do lesov vyrážali až
v sobotu po práci či
škole a ako ste
všade chodili pešo,
často krát za
spievania a hrania
gitár a mandolín.
Spomínam aj na to, ako som vždy žasla nad tým, ako si všetko dobre
pamätáš a ako
príklad pripomeniem
spoločnú cestu do
Horního Jelení na
festival trampskej
piesne v roku 2005,
keď si nám
rozprával, ako si
narukoval a išiel do
povstania a pamätal
si si všetko,
dokonca aj to, aké
uniformy mal
nepriateľ. Taktiež
spomínam na príjemný
víkend na našej
chate v Kuchyni, kde
sa naša osada
Pohoda, Pekaringo
a kamaráti stretli,
zaspievali
a porozprávali
s obidvoma
vydavateľmi
slovenských
trampských periodík,
s Tebou za TS a s D´Adym
za Severku. Pedro
vtedy žartom
poznamenal, že je
pre našu osadu
dôležité
a prezieravé uctiť
si dobrým červeným
vínom hlavných šéfov
trampských médií.
Jednu z najkrajších spomienok máme s Pedrom na našu spoločnú
vychádzku do údolia
Vydrice – Bieleho
potoka, ako túto
riečku volali trampi
v prvej polovici
minulého storočia.
Ukázal si nám Jelení
stezku, jediný
chodníček, ktorým sa
za Tvojich čias dalo
dostať na tieto
miesta, keďže tam,
kde je dnešná
asfaltka vedúca k
lomom, boli husté
kríky. Vďaka Tebe
presne viem, kde je
flek prvej trampskej
osady Waikiki, kde
boli fleky Rudého
tesáku, Pulnočního
měsíce, Zálesáka...
Prišli sme vtedy až
pod Slivu a na
lavičke, kde sme
posedeli a ktorú
odvtedy s Pedrom
voláme Brčkova
lavička, sme si
sľubovali, že
nabudúce Ťa
zoberieme ďalej,
vyššie proti prúdu
a Ty nám poukazuješ
ďalšie miesta, ktoré
sa viažu k histórií
slovenského
trampingu.
Žiaľ čas letí, stále
ho nemáme dosť,
a tak sme to
odkladali
a odkladali...
Minulý rok v lete,
do toho prišla Tvoja
hospitalizácia
a operácia. Zvládol
si ju výborne
a dobre si sa
zotavil, takže sme
mohli na jar tohto
roku plánovať náš
výlet po hornom toku
Vydrice. Dlhá zima
a hlavne
nezodpovednosť ľudí,
ktorí majú na
starosť údržbu
chodníkov však
spôsobila, že si sa
pred poštou šmykol
na zľadovatenom
chodníku a utrpel si
vážne zranenie.
Bojuješ s ním
statočne už tretí
mesiac, absolvoval
si tri operácie,
žiaľ navzdory
všetkému to vyzerá
tak, že v nemocnici
stráviš aj svoje
85-te narodeniny. Je
to smutné, ale
napriek tomu Ti ku
nim želám hlavne
ZDRAVIE, dobré
zotavenie sa a
hlavne skorý návrat
medzi nás. Máš ešte
čo robiť, čo
povedať, teší sa na
Teba toľko ľudí
a tiež by sme mali
dokončiť ten výlet
ku Bielemu potoku,
no nie?
Tak sa drž a všetko
najlepšie.
Brčkovi, ktorý sa
9.júla dožíva
osemdesiatych
piatych narodenín.
Bábovka,
T.O. Pohoda
|
|