| |
MITROV
Neveľké zvyšky
hradu sa nachádzajú
na úzkom horskom
hrebeni Ostrožná,
ktorý z troch strán
obteká riečka
Bobrůvka (alebo
Loučka). Hrad je
dvojdielny. V rohu
mierne sa
otvárajúceho
predhradia bola
dodatočne pristavaná
štvorhranná veža,
ktorá chránila
hlavnú bránu. Jej
prízemie je
najzachovalejšou
časťou hradu.
V súčasnosti sa
z neho zachovali
zbytky hradieb
a priekop, zrúcaniny
hradného paláca
a hranolové hradné
veže s gotickým
oknom.
Podľa archeologických nálezov bol život na hrade už v 14. storočí –
pravdepodobne ho
niekedy začiatkom
13. storočia dal
vybudovať na území,
ktoré zdedil po
matke Demeter
z Bukovej - vladyka
z Víckova, ktorý mal
v erbe krídlo – a od
neho sa odvodzuje aj
jeho názov Dimitrov,
skrátene - Mitrov.
Po ňom tu sídlil
v r. 1297 jeho syn
Bohuslav.
Prvá písomná zmienka
o hrade pochádza z
r.1358, kedy sa
podľa neho píše iný
Bohuslav z Mitrova,
ktorý získal hrad
Víckov s okolitými
dedinami. Ten ho
postúpil v r. 1365
grófovi Jánovi. Hrad
a k nemu
prislúchajúci
majetok však
nepatril Bohuslavovi
celý. Diel tu mal
tiež Vaněk z Potštejna,
ktorý ho v r.1375
postúpil tiež
grófovi Jánovi. Od
r. 1398 v ňom sídlil
Dobeš z Mitrova,
ktorý ho dal v r.
1407 grófovi Joštovi
Hlaváčkovi z Ronova.
Ten ho v r. 1415
postúpil Vilémovi z Pernštejna.
Neskôr nastali o Mitrov spory medzi pánmi z Ronova a Pernštejna,
ale Perštejnovci si
hrad udržali až do
r. 1589. Hrad však
postupne chátral.
Ako opustený sa
uvádza od r. 1588.
Hrad sa stal neskôr
majetkom Jindřicha
Mistrovského z Nemyšle,
ktorému ho v r. 1623
skonfiškovali. Ako
pustý hrad Mitrov ho
kúpil Šimon Kratzer
z Schönsperku
a ihneď ho predal
Hanušovi Jakubovi
Magnášovi, nazývanom
Bergamosco.
Kol.:
Hrady, zámky a tvrze
v Čechách na Moravě
a ve Slezsku - Jižní
Morava,
Nakladatelství
Svoboda, Praha 1981
Povesť o Trenckovej
rokli
Blízko hradu Mitrov,
v tesnej blízkosti
riečky Bobrůvky pri
skale s rázcestím sa
nachádza Trenckova
rokle (372m). Podľa
povesti sa v nej
údajne ukrýval
plukovník Pandúrov -
barón Trenck, který
je pochovaný
v Kapucínskej krypte
v Brne. Za čias
Márie Terézie
Rakúsko-Uhorsko
bránilo pred náporom
Turkov vojsko
pandúrov pod vedením
baróna Františka
Trencka. Okrem
bránenia však
pandúrmi tiež
lúpili, drancovali a
vraždili nevinných
občanov. Mária
Terézia bola nútená
vydať príkaz k
polapenie baróna a
k jeho predvedeniu
do Viedne. Barón
spolu se svojimi
troma dôstojními
utiekol a skrýval sa
neznámo kde. V tej
dobe jeden bylinkár
z Drahonína chodil
pre vzácne liečivé
rastliny do tejto
rokle. Keď zostúpil
až na dno rokliny
uvidel oheň a pri
ňom štyroch
ozbrojených mužov.
Bylinkár nestačil
utiecť a títo ľudia
ho obstúpili. Barón
sa mu predstavil a
dal mu ponuku.
Pokiaľ im prinesie
každé štyri dni
ovcu, dostane
dvadsať dukátov, ak
ich
prezradí,
zabijú ho. Bylinkár
ovce nosil a slušne
si zarobil. Jedného
dňa
barón zmizol nevedno
kam. O niečo
neskoršie to povedal
svojim známym a od
tej doby sa nazýva
Trenckova rokle.
|
|
