PERNŠTEJN
 Hrad Pernštejn sa nachádza na sútoku riek Svratky a Nedvědičky, v blízkosti obce Nedvědice. I keď je zvuk obidvoch miest úplne odlišný, oba názvy sú vlastne totožné. Jeho názov pochádza z pomenovania niekdajšieho vládcu lesov – medveďa (Bärenstein). Patrí k najvýznamnejším moravským hradom, aj preto je prezývaný "kráľ moravských hradov". Je veľmi často vyhľadávaný filmármi ako kulisa historických záberov a pre natáčanie rozprávok.

Hrad bol postavený v 13. storočí v gotickom slohu pánov s Pernštejna. Slúžil ako ich sídlo až do roku 1596, kedy ho Ján V. z Pernštejna musel predať. V tomto období bol hrad století několikrát přebudován a především rozšiřován. niekoľkokrát prebudovaný a rozšírený. Súčasná goticko-renesančná podoba je z konca 16. storočia. Za najväčšou vojenskú katastrofu hradu sa považuje obliehanie Švédmi v roku 1645, kedy bola poškodená hlavná veža, ktorá sa už nikdy nezrekonštruovala. Od 17. století se majitelé hradu poměrně rychle střídali.storočia sa majitelia hradu pomerne rýchlo striedali. V roce 1818 jej získal rod Mitrovských, který hrad vlastnil až do roku 1945. Hrad kúpil Pavel Katarin z Kataru a po jeho smrti ho synovia predali v roku 1609 Adamovi Lev Licekovi z Rýzmburka. Vdova po ňom - Ester Sejdlicová ze Šenfeldu sa v roku 1623 vydala za grófa Kryštofa Pavla z Lichtenštejn-Kastelkornu. Od Lichtenštejnovcov hrad kúpil v roku 1710 vládní rada František ze Stockhammeru, od roku 1798 ho vlastnil Ignác Schröffel z Mannsberku. Jeho dcéra Jozefina sa roku 1818 vydala za grófa Viléma Mitrovského z Nemyšle a hrad získal rod Mitrovských, ktorý ho vlastnil až do roku 1945. Pretože Mitrovskí nemali peniaze na plánovanú romantickú prestavbu, hrad sa zachoval dodnes vo svojej pôvodnej goticko-renesančnej podobe. V roku 2005 ho zničil požiar a spôsobil škody za stovky miliónov korún.

Povesť o tise
V areálu hradu rastie prastarý tis, s ktorým sa spája zaujímavá povesť. Ešte ako palicu ho tam zanechal pred zahájením stavby Pernštejna starý pocestný, ktorý neveril, že sa staviteľom podarí na skale postaviť hrad. Tí mu odpovedali, že nestavajú z jeho viery, ale z kameňa. Pocestného odpoveď zarazila, zapichol svoju palicu do zeme a prehlásil, že uverí až potom, keď sa palica zazelená. Behom pokračujúcej stavby sa vraj palica ujala, zazelenala a vyrástol z nej statný tis. Odvtedy sa vraví, že osud stromu je zviazaný s osudom hradu. Ak víchrica odtrhne stromu vetvu, padne aj kus veže a preto bol strom odpradávna starostlivo ošetrovaný a chránený. Ak zanikne tis, zanikne aj Pernštejn