|
zalesnené
svahy,
z druhej
rybník,
lúky,
lesy.
Prekvapuje
ma
tabuľa,
že ma
víta
kraj
Kladno.
Neuvedomila
som si,
že sme
tak
blízko
Kladna,
kde žijú
naši
dobrí
kamaráti
z TOZK.
Pred
Blevicemi
oznam
upozorňuje
na
rybník
miestneho
významu.
Vidno,
že sa
o neho
obec
stará,
udržuje
okolie v
čistote,
rybolov
umožňuje
len
domácim,
sú tu
lavičky,
zázemie
na
grilovanie
ulovených
rýb.
Prvýkrát
vidím
dopravnú
značku
Zákaz
vjazdu –
jazdcom
na koni.
V Bleviciach
na
námestí
podľa
ručne
maľovanej
mapy
zisťujem,
kde to
vlastne
som.
Táto
dedinka,
ktorá sa
podľa
nápisu
na
jednom
z domov
hrdí
titulom
vzorná
obec
okresu
Kladno,
bola a
je vďaka
zemepisnej
polohe
„zašitá“
a údajne
ju
neobjavili
ani
pruské
vojská,
tiahnuce
krajinou.
Na
satelitných
hodinkách
mi pípne
šiesty
kilometer,
obraciam
sa
a bežím
späť.
Pri
veľkom
rybníku
už na
aute
prišli
rybári,
rozložili
si
množstvo
tašiek
a výbavy,
snáď to
po
rybačke
aj
odvezú.
Na
našich
rybníkoch
a priehradách
odpad po
sebe
bežne
nechávajú,
najčastejšie
nahádzaný
do
ohniska
tak ako
aj sklo,
háčiky,
silon
pri
brehu
a vo
vode.
Opäť sa
mi
potešia
všetky
psy
v záhradách
rodinných
domov,
okolo
ktorých
bežím,
zúrivým
brechaním
ma
varujú,
aby som
radšej
už
zmizla. Tátov
retriever
ma na
rozdiel
od nich
víta
radostne.
|
