“…..Vyhni sa zápcham a stresu na cintorínoch, a pridaj sa k nám v sobotu 1.11. na “ Pochod Krasňanskou  kúriou” ( P KK ), ktorý organizuje Pedro z T.O.Pohoda spolu s osadníkmi. Podľa nepísanej zásady,že...neexistuje zlé počasie, ale len zle oblečený človek..... ideme za každého počasia!...  “ Tak znela pozvánka na 1.ročník výšľapu. Zišlo sa nás 12, ktorí sa nedali odradiť ranným dažďom. A dobre urobili, pretože nakoniec bol svieži, teplý prvonovembrový deň. Na lavičke za kúpaliskom Krasňany vybalili sladké dobroty Anka s Evkou, Gombík s Kalim a Jarom zasa ponúkli domácim trúnkom. V dobrej nálade sme po 9ej vyrazili poza posledné bytovky chodníkom, ktorý stúpa popri krasňanských vinohradoch. Pochutili sme si na sladučkom paberkovom hrozne a pokračujeme ďalej, cestu nám ukazujú červené šípky, krúžky, pásy, kedže toto je vlastne trasa  18km horského behu, ktorého sme sa s Pedrom v októbri zúčastnili , a vtedy skrstol nápad prejsť si tieto krásne  známe aj neznáme chodníčky s  kamarátmi. Pre istotu robíme ešte smerové šípky  z konárov pre Lackie, ktorá sa zle dohodla so známymi, a musela sa vrátiť na žel.stan.Vinohrady. Opúšťame posledné terasy vinohradov a vychádzame na cestu pri malebnej priehradke Vajspeter, krásnom mieste, ktoré nikto z nás doteraz nepoznal. Cez les, proti prúdu potôčika, napájajúceho priehradu, vystúpame na asfaltku, spájajúcu horáreň na Peknej ceste s amfiteátrom v Rači. Kúsok po nej kráčame a v ľavotočivej  zákrute ju podlľa červených šípiek opúšťame odbočkou doprava do lesa. Chvíľu stúpame lesným chodníkom až na lúčku s besiedkou, miesto prvej pauzy. Dobieha Lackie, kamarátov už nezastihla, ale potešilo ju naše šípkové značenie, všetko fotí. Od besiedky opäť do kopca chodníčkom, popri ktorom sú staré pätníky, snáď ešte z čias Rakúsko - Uhorska. Konečne aj klesáme, pripájame sa na modrú značku z Rače, kúsok nad Brychtovým krížom ( názov kríža - viď Trampský spravodaj okt/ 08 ). Pokračujeme po značke, prechádzame asfaltku spájajúcu Biely kríž s Cestou mládeže pri smerovníku Vypálenisko, a čaká nás posledný stupák na Pánovu lúku. Tu sa na  nás usmieva slniečko, asi chce tiež popriať Kalimu a Pedrovi - obaja z T.O.Pohoda - ku narodeninám - majú ich hneď po sebe. Jerry  venuje Pedrovi vlastnoručne vyrobenú dýku, za ktorú mu vzápätí oslávenec zaplatí korunou. Stará mama ho totiž učila, že ak niekto podaruje nôž, s obdarovaným sa pohnevá. Táto “kliatba “ sa ale ruší, ak je za dar zaplatené.

Po polhodinovej prestávke a fotení sa na “PF”ku  T.O.Pohoda, klesáme na piatom km dnešnej trasy do údolia Beizdrice ( poznáme ju všetci ako potok Vydrica, prečo iný názov  - viď na inom mieste v tomto čísle TS ) , kúsok kráčame popri jej toku, a odbáčame doľava na širokú lesnú cestu a z nej hneď ( tak ako ukazuje červené značenie) , na lesný chodníček vpravo medzi stromami. Tu začína najkrajšia časť tohto pochodu – “ Jelení stezka “ –  ako ako ju nazývali trampi, ktrorí v medzivojnových časoch kráčali po nej  za dobrodružstvom a romantikou do údolia Bieleho potoka - tak vtedy volali Beizdricu. Údolie Zˇeleznej studničky bolo totiž zarastené húštinou, a dalo sa ísť len po tomto chodníčku ( vid Brčkovu knihu “ Udolia nestíchli “ ). Asi po kilometri z neho zbiehame cez potok na lúčku pri križovatke ciest “ U Slivu”. Tu sme pôvodne mali pokračovať doľava asfaltkou ku Máriinmu prameňu, a ďalej na Kamzík,  s cieľom v bufete U Krka. Tam majú ale dovolenku, cieľom je napokon Rotunda na Ceste mládeže. Pri mostíku sa opäť napájame na Jelení stezku, z ktorej, kedže je lístie už opadané vidno potok aj asfaltku. Po chvíli vidíme zhora na pravej strane toku  pri malej priehrade sedenie, kde nám s Pedrom pred dvoma rokmi  Brčko ukazoval ( viď  TS ….. ), že v týchto miestach mala flek osada Zálesák( okolo roku 1938), jej osadníci dovolili potom Brčkov a jeho kamarátom prevziať osadný názov. Prechádzame tretím kameňolomom, krásnym, tichým, zarasteným zelenňou, kde ešte vidno zvyšky vrátnice a úkrytových bunkrov, z čias po druhej sv.vojne, ked bol  lom ešte funkčný. Na chviľu opúšťame “stezku”, zbiehame na asfaltku, prebrodíme potok, a robíme si spoločné foto na mieste, kde bol kedysi flek prvej trampskej osady Waikiki, a to v r.1928. Miesto nám s Pedrom ukázal opäť Brčko pred dvoma rokmi a dá sa nájsť podľa torza kedysi mohutného  stromu, poznačeného ohňom, hnilobou a časom. Foto je tak trochu pamätné, 80 rokov od založenia trampingu na Slovensku ( viď “ Údolia nestíchli” ). Zbieram pohodené PET fľaše, obal z mega balenia pracieho prášku – ako sa sem dostal ? – a vraciame sa opäť na “Jelení”.Po chvíli kráčania vidíme na druhej strane studničku pri druhom kameňolome, odtiaľto sa  dá ísť  asfaltkou ku kačínskej horárni. Zbiehame na cestu a na Dlhej lúke sa s chodníčkom lúčime. Míňame sanatórium, kde nám o 10 min. ide autobus ku Rotunde. Tam nás už netrpezlivo čakajú ďalší kamaráti, hlavne Ringo aj s basou, takže PEdro- KA li-RINGO môžu spustiť dvojhodinové kolečko trampských pesničiek, spolu s harmonikárom Ježkom a mandolínkarom Jerrym. Krájam bábovku, ktorú som celý čas šetrila pre záverečné posedenie, ponúkam aj ostatných hostí. Prichádza usmiaty kamarát Jožko – turista, pri vedľajšom stole si s brnká na gitaru mladý Rajčák, za pultom sa zvŕta výčapník Činka, ktorý v mladosti tiež trampoval. Rotunda sa postupne zapĺňa. Ivančania Špricek a Kali s Evinou majú kvôli sviatku zlé spoje, takže sa s nimi dvíhame na bus 16.27. Pedro dá s Ringom na rozlúčku ešte dve “odpaľovačky” a už nastupuje partia, ktorá sem chodí v sobotu po piatej hrávať.

Prešli sme asi 12 km,videli sme pekné miesta, zaspomínali si, dobre si zaspievali a zabavili sa.

Ak sa Ti to páčilo, pridaj sa o rok k nám na “PKK 2 “ !

napísala Bábovka TO.Pohoda


© 2008 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024