|
U
Královýho
Hradce
lítali
koule
prudce a
kanonír
Javůrek
u kanónu
stál a
pořád
ládoval...
Vojna
začala
na
pruských
hraniciach
v
severných
Čechách
a
pokračovala
najväčšou
bitkou
3.
júla1866
- bitka
pri
Hradci
Králové.
Trvala
10 hod a
skončila
porážkou
rakúskej
armády.
Vojská
rakúskeho
cisárstva
stratili
43 tis.
mužov,
takmer
polovica
boli
Česi a
Slováci.
V
blízkej
dedinke
Chlum 53
mužov a
8 diel
proti
100
násobnej
presile
bojovalo
do
úplného
konca –
táto
udalosť
sa stala
motívom
pre
pesničku,
z ktorej
je verš
na
začiatku.
Rakúska
armáda
sa po
porážke
mala
urýchlene
presunúť
k
Viedni.
Ústupovú
cestu po
oboch
stranách
rieky
Moravy
však
Prusi
preťali.
A tak
záverečná
fáza
tohto
vojnového
konfliktu
Bitka
pri
Lamači
prebiehala
na
Záhorí a
na území
dnešnej
Bratislavy
dňa 22.
júla
1866.
(Lamač,
vtedy Blumenau,
dnes
mestská
časť
Bratislavy) |
|
Andy Bábovka |
|
O
bitke
pri
Lamači
vieme
nasledovné:
Pruské
prieskumné
hliadky
sa už
19.júla
1866
objavili
v
Malackách,
21.7.
pruská
armáda
obsadila
Stupavu.
Vtedy
bolo
jasné,
že
čoskoro
nastane
prímerie.
Preto
pruský
generál
Eduard
von
Franseczky
dostal
rozkaz
ihneď
tiahnuť
na
Bratislavu
a
obsadiť
ju. To
nebola
ľahká
úloha.
Cesta zo
Stupavy
do
Bratislavy
pri
Lamači
prechádza
prielomom
Malých
Karpát.
Po oboch
stranách
cesty sú
pomerne
vysoké
hory,
teda sa
tu
nachádza
strategicky
obranný
bod.
Rakúske
vojsko,
ktorému
v
Bratislave
velil
arciknieža
Albrecht,
gróf
Thun, už
18.júla
umiestnil
jednu
brigádu
|
ktorej
velil
plukovník
Mondela.
Rakúske
delostrelectvo
bolo
umiestnené
pri
Lamači a
Dúbravke.
V nedeľu
22.júla
ráno
začala
časť
pruského
vojska
útok na
Lamač.
Druhá
časť pod
velením
generálmajora
Boseho
postupovala
cez
horské
chodníky
na vrch
Kamzík s
cieľom
obísť
rakúsku
obranu a
obsadiť
Bratislavu.
Okolo
pol
7.hodine
zaznel
prvý
výstrel
rakúskeho
dela
proti
pruskej
armáde.
Pruské
jednotky
boli
odrazené
a okolo
8.hodiny
dostal
generál
Eduard
von
Franseczky
správu,
že
prímerie
už bolo
uzavreté
a je
platné
od
12.hodiny
22.júla
1866.
Bojovať
sa ale
neprestalo
a Prusi
chceli
stoj čo
stoj
dobyť
Bratislavu,
pruský
generál
Bosesi
zaumienil,
že tam
bude
večerať.
Nasadil
preto do
boja
väčší
počet
delostrelectva,
čím
vznikol
delostrelecký
súboj.
Jeho
brigáda
sa
vydala
lesnými
cestami
poza
Lamač
cez
Železnú
studienku
a Kamzík
do tyla
Rakúšanov.
Postup
brigády
bol
vzhľadom
na ťažký
terén
pomalý.
Posledný
boj sa
strhol
okolo
11.hod.
pri
známom
hostinci
Slamená
búda.
Keď sa
však
dostal
na
Kamzík,
bolo 12
hodín a
prímerie
vstúpilo
v
platnosť.Tu
sa
pruský
útok
zastavil,
biele
zástavy
a zvony
napoludnie
zvestovali
prímerie.
Prusi do
Bratislavy
nevstúpili,
generál
Bose
večeral
za
deliacou
čiarou v
Záhorskej
Bystrici.
V tejto
zbytočnej
bitke
padlo
asi 600
Rakúšanov
a 100
Prusov.
Padlých
pochovali
zväčša
na
cintoríne
v
Lamači.
V
spoločnom
hrobe na
Kamzíku
leží 23
rakúskych
a
pruských
vojakov,
povyše
Slamenej
búdy
ďalších
šesť. Na
Kamzíku
možno
nájsť aj
hroby
jednotlivcov,
ktorých
pochovali
na
miestach,
kde ich
zastihla
smrť.
Po
bojoch
sa
zachovali
okrem
hrobov -
pomník a
náhrobný
kameň na
Kamzíku,
pomník
10. c.k.
pluku v
poliach
pri
železničnej
trati za
Lamačom
(medzi
traťou a
cestou
do
Devínskej
Novej
Vsi),
náhrobný
kameň na
hromadnom
hrobe na
lamačskom
cintoríne.
A ešte
jedna
zaujímavosť:
Bratislavčania
sledovali
boje z
okolitých
výšin a
po bitke
zašli až
do
pruského
tábora,
dokonca
aj s
deťmi,
ktorým
ukazovali,
ako si
Prusi
varia
obed.
Stredobodom
pozornosti
boli
najmä
pruské
zbrane
tzv. „ihlovky“,
ktoré
Rakúšanom
spôsobili
veľké
straty,
keďže tí
ešte
požívali
„predovky“.
zdroj
internet |
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
|
© 2016 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|