Okolie Zošky

Pre neznalých: Zoškou sme nazývali okolie rekreačného strediska Modra - Piesok v Malých Karpatoch, kde sa aj nachádza jedna z najznámejších bývalých turistických ubytovní Zochova chata (jasnačka, že dnes je z nej hotel pre solventnejších). Po údolí Vydrice a okolí Košarísk, je treťou oblasťou s najväčšou hustotou trampských búd (chájd, zrubov) prevažne bratislavských osád. Trampské príbytky a fleky boli roztrúsené už od Harmónie (časť Modry) až po hrebeň Malých Karpát. Že bola táto oblasť obľúbeným cieľom trampov majú na svedomí dve veci: 1.pre veľké množstvo rekreačných chát, ktoré tu sú, je táto oblasť veľmi známa a tým pádom sa stala pojmom a za 2.stálo tu dosť "osviežovní" teda pohostinstiev, ktoré lákali smädný trampský a čundrácky národ (aj takto boli kedysi trampi nazývaní). Základom bol Kačabar v spomínanej Harmónii, kde sa konalo nespočetné množstvo slezín a ktoré bolo neoficiálnym centrom. Odtiaľto sa v sobotu večer šlapalo na búdy vzdialené 4-6 km. Áno, v sobotu, lebo v tých časoch - koncom šesťdesiatych rokov - kedy sa stavali prvé búdy, sa v sobotu ešte pracovalo. V neskorších rokoch ste čundrákov mohli strenúť v piatok v Držkopáde (krčma v obci Kráľová, súčasť Modry, dnes je tu hostinec Fialka), alebo na Zoške či vo Furmanke - Zochova chata a Furmanská krčma sú oficiálne názvy pohostinstiev na Piesku. Posledný piatkový autobusový spoj z Bratislavy býval preplnený trampami a pamätám si situácie, že partia v zadnej časti hrala inú pesničku, akú si spievali tí na predku. Civily boli doslova v menšine. Na konečnej sa to rozpŕchlo do lesov a stretli sa v nedeľu buď v Kačabare, alebo v poslednom vagóne vlaku z Pezinka (to boli tí chudobnejší študáci, lebo vlak do Blavy bol za 2,80 Sk - resp. 2,20 do Rače - kým bus z Harmónie stál až 8,- Sk). Pri opise Zošky nemôžem vynechať ešte jednu "osviežovňu" a tou bol obchod s potravinami, ktorý čundráci nazývali PRIOR a v ktorom bolo v sobotu dopoludnia dostať fľaškové pivo. No ale poďme k búdam, teda zrubom, či chajdám.

Na "pravej" teda severovýchodnej strane od Zošky si pamätám dve: Čierny medveď a Chlapci od Hudsonu (Hudsoňáci). Stáli na opačných koncoch lúky, doslova na dohľad. Tú prvú postavili v roku 1967 a vydržala do roku 1972, kedy vyhorela. Vravelo sa, že to "spáchali" poľovníci. Nešlo mi do hlavy, prečo potom nezlikvidovali aj Hudson, predsa spálením jednej búdy si nepomohli. Aj u nás na búde sa občas zastavili poľovníci, mali reči o plašení zveri, ale mal som dojem, že viac sa obávali svedkov pri odstrele mimo povolenú dobu. Všetci sme vedeli, že cez víkend sa zver od búdy vzďaľuje, ale cez týždeň snorí aj po fleku. Zvykla si na nás. O histórii Hudsoňáckej chajdy nemám údaje.

Na ľavej (juhozápadnej) strane ich bolo viac. Najbližšie bola Papriho búda. Bola to skôr zemlianka vo svahu neďaleko chodníka zrušenej červenej značky smerom na Troch jazdcov. Dolu mala miestnosť asi ako kajuta, s pieckou a pričňou. Hore na "povale" (vchádzalo sa zvonka štvornožky cez otovor 1x1 m) bolo miesto pre 3-4 nocľažníkov. Neďaleko za potokom stála chajda Bighorn s malou teraskou. Po jej likvidácii stála blízko toho miesta Manitoba. To bol už honosnejší zrub a vždy zamknutý. Na juh od Bighornu, smerom k Savane (lúka tiahnúca sa od kúpaliska popod Tisové skaly až pod Veľkú homoľu, bývalá zjazdovka, dnes zalesnená) stála Sliepka. Bol to vlastne stan z pogumovaného plátna na drevenej konštrukcii, ale s pieckou a pričňami. Patrila T.S.Kondorovi. Kúsok od "Slépky" stála Guadyana (niekde sa uvádza Guadiana). Po jej likvidácii tu v osemdesiatych rokoch stála chajda Brezička, ktorá patrila bratislavskej osade Black Hills (Ferdo a spol.). O hodný kúsok vyššie nad ňou a hlbšie v lese stála búda T.O.Čierny orol. Táto bratislavská osada bola založená  v roku 1973 a tvorili ju Cipo, Maso, Guli a neskôr Karfo. Ešte v druhej polovici 80-tych rokov stála a chodili sem pezinskí trampi. Na hornom toku Vištuckého potoka, blízko lokality Panský dom stála chajda Horskí diabli, T.O. z Veľkého Biela.

Mimo spomínaných zrubov bolo po okolí roztrúsených plno flekov, ktoré však nemám zmapované, kto ich obýval. Najviac ich bolo pod Tisovými skalami, okolo Čermákovej lúky a blízko Medvedej skaly (nad Harmóniou).

Poslednou dobou trampské tam-tamy prinášajú zvesti o likvidácií búd. Čítal som o vyčíňaní zúrivého pamiatkára na Roverkách (http://www.sdruzeni-avalon.cz/, http://spierr.sblog.cz/ ), dostala sa ku mne teória o nenávisti ochranárov voči trampom. Z čias, keď som mal "na starosť" osadný camp, mám pár postrehov, ako sme to riešili my. Zašli sme na zdvorilostnú návštevu nášho "lesáka." Vravel, že pokiaľ búdu nezamykáme, tak mu neprekáža. Ak robia robotníci v okolí nášho fleku, majú si kde uvariť papinu, schovať a zohriať sa ak je počasie ľudoneprajné. Občas tou dobou polícia naháňala "popudov," takže stačilo mu s nimi obísť chajdy a delikvent bol zadržaný. Ale v prípade, žeby mu vrchnosť kvôli búde siahla na prémie, alebo by boli na nás sťažnosti, hneď ju strhne traktorom. (V žiadnom prípade nevypáli.) Životnosť "pýchy osady" sme mohli predĺžiť absolútnym poriadkom. Keď sme usporiadali potlach, dostal pozvánku, vždy po akcií prišiel skontrolovať revír. Tiež sme nerobili "masovky," pozývali sme úzky kruh kamarátov.

Ak niektorá búda ľahne popolom, podľa mňa sú za tým osobné problémy, nenávisť, pomsta. Napríklad Medvedi boli dobrí hudobníci, v Kačabare i Držkopáde robili zábavu a nikdy žiadnu babu nenechali na pokoji. Takže ktohovie?

Ďalší príklad. Syn videl na Račou, ako "trampi" kradli siahovice. Tá partia parkuje autiaky rovno pred búdou, poriada hlučné oslavy, tak sa nemôže čudovať, keď to niekoho naserie. Ruku na srdce, všetci trampi nie sú vzorňáci, ako o nich píšeme v poviedkach. Suma sumárum, správaj sa tak, ako chceš, aby sa ostatní správali k tebe.

     Starec & Timo (obaja z Bratislavy)

písané pre SEVERKU 3/2008 (severka.ifo.sk)