Január – mesiac snehu

             Všetko má začiatok aj svoj koniec a január je mesiacom snehu podľa indiánskeho kalendára z čias Mayov so strednej Ameriky .Meče ukuté s tvrdého ľadu mocnejú .Ľadové kráľovstvo silnie a mohutnie nad celou krajnou .Snehová perina ochraňuje stromy ,lesy ,záhrady ktoré spia tuhým spánkom a snívajú svoj sen .Zrkadla z ľadu sa rozprestierajú nad riekami ktoré sú štvrť roka uväznené ako v priehľadnej truhle a uzatvárajú tok .Zima je nádherná ,je priateľka lesov ,lúk aj záhrad .Oblečená v bielom plášti odpočíva aby na jar nadobudla čerstvé sily .Pani zima uzamkla riekam ústa aby nastalo úplne ticho ,aby umlčala žblnkotajúce vlnky ktoré svojou melódiou roztancovali celí svet .Všade je úplné ticho len vietor pospevuje svoju štipľavú pieseň .Zimná príroda má svoje čaro ,prináša do života radosť smiech a dobrú náladu .Pani Zima prišla a pri dlhých ,chladných  a tmavých nociach prináša so sebou len snehovú smršť a vytvára nádherné umelecké diela .Príroda zaspala a všetko na okolo spí s ňou .Maliar času maľuje svoje portréty s bielou farbou .Z dolín fúka vietor a šantí okolo stromov a tancuje svoj tanec s pani Zimou  .Takto vidím januárovú zimu ktorá zaspala tvrdým spánkom .Všimnite si ju všetci keď prejdete okolo nej a dotkne sa vás na lyžovačke či sánkovačke alebo na potulkách po prírode .T.S. Tarantula 2009  


Február - mesiac hladu

           Väčšina krajín Strednej Ameriky s čias Mayoských indiánov ,ktorý ako prvý vymysleli kalendár podľa ktorého sa zachovali bohaté histórie ich pôsobenia .Mesiac február bol pre domorodých indiánov mesiacom hladu .Kto sa narodil od 19.2 do 20.3. tak je v znamení vlka .Vyvinuli vlastné písmo boli výbornými astronómami a matematikmi .Indiáni si vlka cenili ako statočného lovca  ,v úcte mali jeho životnú silu a schopnosť ticho a nenápadne sa pohybovať po krajine .Uctievali ho pre jeho pevné rodinné puto a preto ,že príkladne sa stará o svoju rodinu a bráni svoje teritórium proti narušiteľom .To ,že indiáni vlka nesmierne uctievali ,je zrejme ,že vlčie cesty sú nevyspytateľné .Pre šamanov bol vlk posvätným zvieraťom ,lebo vedeli ,že ich nemôžu tak ľahko skrotiť alebo získať .Mohli chovať hada alebo si skrotiť sovu ,či orla a tak ďalej ale vlka dokázali len zriedka .Bol symbolom slobody a pre lov vo svorke a taktiež symbolom súdržnosti .Najlepším znamením pre indiána bolo keď sa mu zjavil svetlí vlk –biely či svetlošedivý .Po mesiaci snehu nastáva hlad a len ťažko si  potravu zháňajú na prežitie .Vo februári nastávajú silné mrazy ponad ľadovcové polia stále vanie studený vietor s teplotou až mínus dvadsať .Zima vie byť tvrdá aj vo svete zvierat .Pre mnohé zvieratá sú zdroje potravy vyčerpané alebo skryté pod snehom .Zem zostáva ,až na niekoľko centimetrov trvalé zamrznutá .Svorka vlkov potrebuje na svoje prežitie príležitostne aj väčšiu korisť .Tak isto aj indiáni ktorý si v letnom  období potravu zabezpečia ale musia loviť aj v zime .         


Marec -  mesiac  vrán .                                                     

          Všetko má svoj koniec. Pancier z tvrdého ľadu sa pomaly mení na vodu. Ľadová nádhera sa zmenila na uplakanú krajinu. Sneh sa roztápa a ubolené konáre, ktoré statočne držali bielu prikrývku si pofukujú a zoceľujú rany, aby mohli onedlho vyhnať nové púčiky. Zrkadlá z ľadu sa pomaly strácajú a rieky, ktoré boli uväznené, pomaly rozbiehajú tok. Tak ako sa strieda deň s nocou, musí sa striedať zima s jarou. Jar je očarujúca. Je ako lekár, ktorý nás pohľadí svojím teplým dychom. Zoblieka staré, ošarpané, biele háby a oblieka si čerstvé zelené šaty zdobené pestrofarebnými kvetmi. Odomyká ústa riekam, aby nás mohli tešiť pútavou melódiou žblnkotu svojich čarovných vĺn. Všade je počuť ten očarujúci spev lietajúcich muzikantov. Slniečko a vetrík sa tešia a tancujú od radosti. Jarná príroda nás oslepuje svojou radosťou a náladou. Pani Zima upustila svoje žezlo a vzala so sebou dlhú a tmavú vládu nad svojou krajinou. Jar prevzala sladučké teplo, ktoré nahrádza teplo domáceho krbu. Maliar času ešte nevytiahol všetky svoje farby, ale už začal maľovať ...“Svitá“. Príroda sa prebúdza zo zimného spánku. Konečne prišla dlho očakávaná jar a spolu s ňou aj život plný farieb. Z dolín veje vetrík, jemne šantiaci s konármi stromov, ktoré už vystriedali svoje ošatenie a odeli sa do pestrých farieb. Prvé kvietočky rašia spod snehovej periny, ktorá už len kde – tu pokrýva prebúdzajúcu sa zem. Všetko sa prebúdza. Stromy rozkvitli ako kytica sviežich kvetov, aj snežienky vykúkajú svoje hlávky. Na lúke sa usmievajú púpavienky a sedmokráskam narástli biele golieriky. Popri každej kvetinke tancujú včielky a pripíjajú si sladkým nektárom. Na zelenej trávičke sa roztrblietali zlaté dukáty podbeľov... Snáď ich postrácal nejaký princ, keď šiel na pytačky za princeznou? Sú to kvietky, ktoré svetu ukazujú svoju krásnu tvár. Lesy zelenou farbou zdobia okolité vrchy. Teším sa na prebúdzajúcu sa prírodu, keď nás opäť znovu privíta.           T.S. Tarantula


Apríl- mesiac dažďov .

          Tento mesiac  nám dýcha na chrbát .Je charakteristicky tým ,že často krát nás znechutí svojím premenlivým počasím .Po zimnom leňošení náš organizmus je unavený a oslabený .Jarné teplo je ako balzam ,ktorý mávne s čarovným prútikom a rozospatú krajinu prebudí s hlbokého spánku .Nastala teplučká Jar .Šumiaci vetrík sa dostal k slovu a jemným dychom oslovil stromy ,kvietky a šepká im svoje vyznania .Stromom vdychuje tým najjemnejším vánkom život .Prebudená príroda odhalila svoju krásu a vonia až do neba .Zvieratá sa prechádzajú pod blankytnou oblohou ,ktorá sa podobá k jazerám .Stúpajúce teplo z vetríkom sa naháňajú o preteky akoby chceli celému svetu zvestovať ,že slnko už nie je bledé ,že sa znovu cíti mladé a láskavým teplom spieva pieseň o radosti .Aj vtáčiky zvestujú jej piesne do diaľav .Pýtate sa ,čím vonia jar ?No predsa šťastím !Vonia tým všetkým ,čo z nej rastie ,vínom aj chlebom .Je to výzva pre trampov ,turistov či ľudí ,ktorých spája láska k prírode aby otvorili svoje srdcia  a privítali dlho očakávanú Jar .Otvárajú sa nám nové dobrodružstvá na potulkách lesných chodníkov .“Potlach“ – pod týmto slovom si každý z nás spomenie aké je to stretnúť sa s kamarátmi pod širákom .Zalomiť palec ,sadnúť si k táborovému ohňu zaspievať si staré songy a zaspomínať si na zašlé aj nedávne časy .Oprášime tornu ,vyčistíme kanady ,zbalíme konzervy ,sadneme na vlak a necháme sa unášať s  dobrou náladou za čerstvou vôňou našich hôr .Ten pocit všetci dobre poznáme a preto nemusím zdôrazňovať slová ,ktoré úprimne vyjadrujú z hĺbky duše ,“ Túžba k prírode?“ .Kvet zasadíš pre seba – ale strom ten aj pre budúcich ,ahoj .    T.S. Tarantula .


Máj – mesiac sadeníc .

              Po aprílovom premenlivom počasí prichádza máj .Mesiac rozkvitnutých kvetín .Obloha sa leskne ako diamant .Spoza obláčikov sa usmieva slniečko .Jeho dlhé a zlatisté lúče hladia zem ,stromy ,kvietky a túlavé zvieratka v okolitej prírode .Zo zelenej trávičky vykúkajú lúčne kvietky .Slabučký vetrík rozhojdáva rozkvitnuté konáriky stromov .Je nedočkavý a teší sa ,aby si zaspieval koncert zo spevavým vtáctvom .Na lúkach sa pýšia prvosienky .Ich drobné zlaté hlávky svietia ako najjasnejšie hviezdy na oblohe .Aj lesy ukázali svoju zelenú farbu ,ktorá sa z diaľky vyníma sťa koberec .Už od dávna vieme ,že strom je jedinečný ,že má dušu a že sa k nemu treba správať ohľaduplne .Les je akási obrovská továreň života .Vytvára nám kyslík ,zadržuje spodné vody a chráni nás pred silným vetrom alebo dažďom aj pred žiarivým slnkom .Máj je najkrajším mesiacom v roku .Prebúdza v nás lásku a dodáva nám novú silu .Prebudené živočíchy lenivo si ohrievajú stuhnuté telá a na trávičke si mravčeky opravujú svoj domček .Aj pavúčiky si začali tkať nové siete a usilovné včielky opeľujú voňavé kvietky a zbierajú sladučký nektár .Pomedzi stromčekmi sa naháňajú nezbedné veveričky .Z hniezd už počuť ľubozvučne hlasy vtáčikov a na drôtoch sedia lastovičky .Jar vyhnala na čerstvý vzduch aj ľudí aby sa kochali krásou našej prírody .Nájdime si všetci k nej cestičku aby nás matka prírody pohostila svojou plnou krásou a nehou .  T.S. Tarantula .


Jún – mesiac ruží

           Najkrajšie miesto je príroda. Chodíme tam radi, pretože sa tam každoročne stretávajú trampi, aby horiacimi fakľami zapálili táborové ohne. Lesy voňajú hubami a lesnými plodmi, ktoré nás lákajú, aby sme si na nich pochutnali. Na vysokých stromoch sa hrajú veveričky, akoby im na ničom nezáležalo. Medzi lesmi sem – tam nájdete smaragdovú lúku, na ktorej sa pasie stádo jeleňov a sŕn, alebo tam poletujú pestrofarebné motýle. Keď vysmädnú, pôjdu sa napiť do jednej z mnohých krištáľových bystrín. Ostrý vzduch nám prečistí pľúca od hnusného mestského vzduchu. Všetci poznáme ten pocit, keď nás slniečko pošteklí po tvári a vetrík si pošantí v našich vlasoch. Nad rozľahlými lesmi sa vypínajú mohutné vrchy a štíty, ktoré dávajú pozor na osudy pod nimi. Mame radi prírodu aj preto, lebo chodíme na turistiku. Keď ste na vrchole niektorého z tých výšin a pozriete sa dole, máte zrazu celý svet na dlani. Keď nad prírodou zaľahne pani Tma, tak to vyzerá ako čierna plachta s bielymi bodkami. Niekedy počuť, ako múdra sova rozpráva svoj nočný príbeh zvieratkám na okolo. Vychádzajúce slnko v prírode je nezameniteľný pocit, ktorý je zo dňa na deň príjemnejší. Pre toto všetko máme radi prírodu a vždy sa tam radi budeme vracať.              T.S. Tarantula


Júl ????


 August - mesiac kukurice

             Všetko začína a končí .Leto je v nádhernom šate mení sa na tropické teplá a to nás núti chodiť k vode .Poznávame prírodu v slnečných dňoch ,keď odchádzame z domovov .Príroda je najkrajším pokladom sveta .Dáva nám viac ako si myslíme .Obdarúva nás lesnými plodmi .Na potulkách prírodou môžeme vidieť najvernejších kamarátov ,ktorí nás nikdy nezradia .Motýle ,včielky ,lúčne kobylky či lesná zver nás sprevádzajú spolu v tichom duchu lesa .Nech ideme kamkoľvek naše srdcia ožívajú tou všetkou krásou .Slnečná obloha je k nám láskavá a odhaľuje svoje číre pramene pre povzbudivý pocit okolo idúcich aby ovlažili svoje suché pery .Mlčiace stromy sa skláňajú nad smaragdovou lúkou akoby chceli kvietkam zašepkať „buďte silne ,lebo Ja vás ochránim“ .Ten odkaz je symbol prírody v čase mlčania ,keď trampi považujú za sväté chrániť tieto vzácne poklady .Hľadáme šťastie ,odvahu? Alebo zradu a zlo? Nie my hľadáme šťastie života ,lebo práve to nás napĺňa radosťou .Žblnkotajúce vlnky čírych bystrín ,ktoré svojou melódiou roztancovali celí svet nám chcú zvestovať „Pochop túto krásu a čistotu ,ktorá všetkým prospieva „!Blankytná obloha vytvára svoje umelecké diela .Chladivý vánok osvieži všetko živé a ochotne pomáha slabým ,nemým a skromným .Čo viac si môžeme priať – „krásu ,pravdu ,silu a lásku „!Nech nás tieto plamienky z Lesnej Múdrosti sprevádzajú po celí život !       Ahoj, T.S. Tarantula !


September - mesiac lovu

              Spomenula som si na koruny stromov objímajúcej sa čistoty a žiary. Nadýchla som sa a uzrela som bezčasné svetlo v ich vetvách. Prežila som v srdci ich rast a bolo mi jasné, že v ich bezprostrednosti a vytrvalosti je múdrosť a zrozumiteľnosť. V ich jednoduchej kráse som uzrela dobrotu a lásku. Ucítila som ten jemný dych na svojich perách, to pohladenie osviežujúcim vánkom šumiacimi listami konárov. Zaliala ma pokojná sviežosť ich dokonalej farby. Počúvam štebot malých vtáčikov v rannom svetle akoby predniesli spev o láske. Vetvy stromov sa ma dotýkajú až k zemi a šepkajú mi z hĺbky duše pravdu a poznanie. Vytušila som ich rozľahlosť koreňov, ktoré sú skryté hlboko v zemi, keď bezmocne volajú o pomoc. Starý zub času odhaľuje ľudské chyby, ktorá je veľkou ilúziou minulosti spomínajúc často o veciach, ktoré už neexistujú. Skúmam predsudky bez výnimky, ľudského previnenia a snažím sa čeliť ich pokore. Pokora neznamená kľačať na kolenách, je to niečo viac. Je to pochopiť sám seba a všetko čo sa nás týka. Leto sa strieda s teplými jesennými dňami a na dvere nám klope nové obdobie času. Príroda je priateľka, ktorá nás obklopuje svojou láskou a ponúka svoje bohatstvo poznania, múdrosť a pravdu.

Chráňme si pravdu a ľudskú súdržnosť. V sile je múdrosť a krása, ktorá lieči naše chápanie za poznaním seba samého .

                                                                                                                                   T.S. Tarantula .


Október - mesiac padajúceho lístia.

         Leto je už neúprosne za nami a po dlhých a teplých slnečných dňoch sa k slovu hlási jeseň. Október je podľa Indiánov mesiacom padajúceho lístia. Znakom príchodu tohto ročného obdobia je štebotavá pieseň lastovičiek, ktorú si spievajú pred odletom do slnečných teplých krajín. Príroda o ktorú sme sa obetavo starali nám zanechá svoje bohatstvo. Padajúce lístie zo stromov prestiera pestrofarebný koberec a vietor ich rozfukuje pomedzi stromami na všetky strany. Slniečko začína zubatieť a to je čas, keď sa zvieratá pripravujú na dlhý zimný odpočinok, aby prežili tuhú zimu. Tieto slnečné, zubaté lúče slnka nám dodávajú ešte poslednú energiu, ktorú sme nadobudli v letnom období, lebo v zime ju budeme potrebovať. Maliar času plytvá farbami, hrá nám svoju pieseň suchými listami a posledné lúče slnka všetkých pošteklia po tvári. V plnej kráse zem pomaly chladne a prináša nám trochu smútku nad končiacim sa letom, ktoré bolo plné života a romantiky. Každým rokom všetko dospieva a spomienky si zachovajú múdrosť aj myseľ. Strom, ktorý nám vydáva kyslík naberá tmavú farbu a všetku silu ukladá do rozvetvených starých koreňov, ukrytých hlboko v zemi. Noci sú chladnejšie , Severka tancuje studený, ale vznešený tanec s mesiacom a hviezdy im svietia ako diamanty. Za svitania sa striebristý mesiačik stretne so slnkom a rozprávajú si zázračné príbehy o šťastí. Ranná rosa rozmaznáva v mliečnej hmle nevinné a vznešené srnky,   keď sa chcú napiť, aby uhasili smäd. Aj usilovné včielky posledný krát preletia z kvetu na kvet, aby uchránili svoju kráľovnú pred mrazivou pani zimou. Pestrofarebné motýle poletujú sem i tam, aby ich potomstvo prežilo do prvých jarných slnečných lúčov. Jeseň je jedno z ročných období nasledujúce po lete a predchádzajúce zime. Aj v tomto období nás príroda pozýva do svojho očarujúceho prostredia, aby sme z nej čerpali lásku a radosť .                                                          T.S.Tarantula 


November - mesiac bobrov


         Zima je ročné obdobie, ktoré k nám každoročne prichádza vždy v rovnakom čase, ako každé iné. Je vždy iná, no zároveň v niečom rovnaká. Prichádza vznešene a je obdobím, kedy sa príroda odkladá na zimný odpočinok. Prirodzeným signálom, že už je zimné obdobie je pohľad na kŕdle štebotavých lastovičiek, ktoré sa zhromažďujú pred odletom do slnečných teplých krajín. Po teplom ročnom období sa postupne začína všetko ochladzovať. Rána a noci sa oproti jesennému počasiu menia, dni nás však vedia ešte niekedy príjemne prekvapiť. Obloha sa občas odhalí v blankytnej farbe a jej zubaté slniečko hreje ako na objednávku. Prvé hmly sú ako mliečne závoje, ktoré pohltia všetko naokolo a prvé ranné mráziky nás štípu na tvári. Čím viac sa posúva čas k marcu, tým viac môžeme očakávať, že nás prekvapí snehová nádielka malých vločiek, ktoré už na úpätí hôr poletujú na všetky strany. Záhradky a polia oddychujú a pripravujú sa na jar, aby mali silu nám dať čo najviac plodov a bohatej úrody. Aj zvieratká v prírode sa pripravujú na zimné obdobie. Nachystali si zásoby potravín aby prežili tuhú zimu a na jar potom vyviedli svoje potomstvo. Zima je skutočne krásnym ročným obdobím. Svojou jedinečnou atmosférou priťahuje milovníkov prírody na potulky lesnými chodníčkami a pre mnohých básnikov sa stala zdrojom inšpirácie. Pani Zima onedlho kývne svojím ľadovým žezlom a všetko premení na biele kráľovstvo.                                                                                                                                       ahoj T.S.Tarantula


December- mesiac dlhých nocí

          Zima je krásne ročné obdobie. Striebristá zima sa zmocnila vlády nad krajinou a prikryla ju mäkučkým bielym páperím. Príroda zaspala pod bielou perinou snehu. V korunách stromov už nepočuť hašterivý štebot vtákov, ale o to mocnejšie „fijuuú“ Vetríka a Meluzíny. Zelené aleje stromov sa premenili na ligotavú ľadovú záhradu. Preobliekli svoje zelené letné lístie za vyšperkované ľadové šaty. Teraz sa môžu pýšiť šperkami na svojich konárikoch, ktorými ich obdarila pani zima. Nádherné poletujúce snehové vločky a trblietajúci sa ľad rozbúcha srdce nejedného človeka. Krajina sťa by z rozprávky odpočíva pod snehovou prikrývkou. Komu by pri pohľade na takúto zasneženú nádheru nezaplesalo srdce od radosti a netešil sa na bielučkú zimu a krásne Vianoce. A je tu zas december a s ním spojené každoročné čaro Vianoc. V oknách domov vidno farebný jas vianočných stromčekov. Túto nádheru ešte umocňuje odraz farebných svetielok v drobných kryštálikoch snehu, ktoré poletujú nočnou krajinou. Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku , sviatky pokoja, šťastia, radosti a k nim neodmysliteľne patrí krásna bielučká, zasnežená zimná krajina.    

                                                                                       ahoj T.S.Tarantula


© 2009 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024