Korlátko
História
Hrad bol postavený z poverenia panovníka ako strážny hrad na ochranu Českej cesty prechádzajúcej Malými Karpatmi a na ochranu západnej hranice Uhorska. Prvý raz sa spomína v roku 1289 ako majetok Ugrina. Významnú úlohu zastával v bojoch Matúša Čáka Trenčianskeho s kráľom Karolom Róbertom. Roku 1394 ho spolu s ďalšími hradmi daroval kráľ Žigmund svojmu obľúbencovi veľmožovi Ctiborovi zo Ctiboríc.
Začiatkom 15. storočia hrad ovládal lúpežný husitský hajtman Ján Moravanský, ktorého výčiny ukončil Mikuláš Ujaky. V roku 1445 ho odkúpil od Mikuláša Ujlaku vicebán Oswald z Bučian. Jeho syn Osvald II. si k menu pripísal Korlatský. Hrad bol rozšírený a dostavaný bol v 15. storočí, neskôr v druhej polovici 16.storočia opevnenie opäť zosilnili.
Postupne prešiel rukami niekoľkých majiteľov, posledným bol Windischgrätz. Jeho potomkom patril až do skončenia druhej svetovej vojny.
Obývaný bol do začiatku 18. stor., od r. 1740 slúžil ako väzenie.
K hradu patrili dediny : Trstín, Prievaly, Jablonica, Hlboké, Osuské, Lieskové a Kropo. Pod Prievalmi je vybudovaná sústava podzemných chodieb - katakomb. Tu sa našiel aj veľký poklad, ktorý obsahoval niekoľko zlatých tehličiek. Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera, o ktorej sa hovorí, že je to vraj tajná chodba, ktorá vedie z neďalekého hradu Korlátka.
Povesti
V roku 1444 sa na hrade Korlátky usalašil lúpežný rytier Ján Moravanský. Možno práve on sa postaral o povesti, že v podzemí hradu sú skryté poklady.
O lúpežníkovi Jánovi Moravani
Podľa istého rukopisu vládol v časoch Ladislava Pohrobka na Korlátách spomínaný Ján Moravani, odporca Ladislavov. Ten sa dopočul, že mladučký král so svojou matkou ide do Uhár na korunovanie, a že pôjdu cez Bratislavu. I rozhodol sa so svojimi priateľmi, že sprievod prepadne a kráľa i s jeho matkou dostane do svojej moci.A skutočne, sprievod kráľovský, pozostávajúci z vojakov Jiskrových prepadli, prv jako by títo boli zazreli michalskú a svätomartinskú vežu vernej Bratislavy, ktorá ich očakávala. Obránci mali ťažké položenie, lebo ich obranu zťažovala neobyčajne krutá zima. A nevedno, ako by sa bol zápas skončil, keby sa tu neboli zjavili na obzore ako na zavolanie ozbrojení občania bratislavskí a drabanti mestskej stráže a nerozprášili vojsko Moravaniho.
Tak sa dostal uzimený sprievod šťastlive do Bratislavy a královná modlila sa vrúcne v kaplnke bratislavského hradu za šťastné zachránenie.
Poklad na Korlátskom hrade
Ľudová povesť spomína, že pod cerovským hradom (Korlátkom) je hlboká pivnica, v ktorej sú ukryté nesmierne poklady. Raz rozhodli sa cerovskí chlapi, že sa tým pokladom prizrú. Najprv, jako je to v starodávnych predpisoch, opatrili sa trojkráľovou kriedou a svätenou vodou, a až nato odvážili sa do pivnice, aby tam boli práve v čase, keď na veľký piatok slúžil kňaz služby božie a je najväčšia možnosť zemské poklady uvidieť.
Sotva načarbali svätenou kriedou okolo seba kruh a prežehnajúc sa vošli doňho, už sa začalo tajomné divadlo. Kde sa vzal, tu sa vzal okolo nich začal zúrivo behať a hrozne revať čierny býk, ktorého sa naši odvážlivci tak naľakali, že sa zriekli ďalej hľadať poklady a keď sa im trochu uvoľnilo, všetci poutekali. Tak zostal poklad pod hradom neobjavený a čaká doteraz na nálezcu.
podľa knihy Slovenské hrady, r.v.1930 z nakladateľstva O.Trávníček v Žiline
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
