Vzpomínka na Svatojánské Proudy
X. ročník
27.4.2013 Štěchovice

  

      Tento rok sa konal už desiaty jubilejní ročník šľapáku s názvom Vzpomínka na Svatojánské Proudy, ktorý zorganizovali Honza a Blanka Reichardtovi s pomocou ďalších kamarátov čo majú svoje domovské trampské miesta v Štěchovických lesoch. Pôvodne som si mal trasu predĺžiť aj cez Sázavu, ale nakoniec sa mi podarilo prísť len sem na túto akciu.
      Svätojánské Proudy je úsek na rieke Vltava medzi Slapskou a Štechovickou priehradou ktorý zahŕňa tok Vltavy a prírodu v okolí Vltavy. V tomto úseku vznikali prvé trampské osady krátko po prvej svetovej vojne. Po vybudovaní priehrad mnohé fleky ktoré boli na brehu rieky padli, ale časť z nich si trampi presťahovali  o pár metrov vyššie alebo nadviazali na pôvodnú osadu a flek si urobili o pár metrov vyššie. Cez prírodu a trampské fleky ide zelená značka ktorá lemuje breh Vltavy a táto náučná trasa sa volá Povltavská Stezka. Po tejto trase viedol aj tento rok šľapák.

Predpovede počasia neboli nič moc, údajne nad Nemeckom bola výchrica so silnou búrkou a hlásili že to udrie nad Štěchovicami. Viacerí sme boli zvedaví čo bude ale odradiť sme sa nenechali. Už večer bola dobrá nálada na potlachovisku na osade na Fáberke.Na šľapák prišlo odhadom okolo 700      

ľudí, ktorí postupne od rána do popoludnia prúdili zo Štěchovíc po Povltavskej Stezke do štěchovickej časti Třebenice a zastavovali sa pri  jednotlivých stanovištiach. Na prvom stanovišti dostali listy s pečiatkou a s tým listom potom chodili a dostávali naň ďalšie pečiatky na ďalších stanovištiach. Druhé stanovište bol flek -  potlachovisko osady Na Fáberce.    
Táto osada sa v 20. rokoch volala pôvodne Yukon a svoj flek mali pár metrov nižšie kde kotvili aj ich hausboaty a celé to miesto malo názov Oregon City. Neskôr bolo toto miesto zatopené a v roku 1967 vznikla osada Na Fáberce ktorá nadviazala aj na tradíciu osady Yukon. Pri výčape si mohli kamaráti dať čapované pivečko – Krakonoša. Z Fáberky sa išlo popri yukoňáckemu potoku ďalej popri Vltave. Príroda a lístie ešte neboli naplno rozkvitnuté tak bol krásny výhľad. Viac stromov bolo rozkvitnutých čerstvo na bielo tak to boli prekrásne výhľady. Ďalším zaujímavým miestom bola Osada Ztracená Naděje ktorá tento rok bude mať 95. výročný oheň. Ich prví osadníci ešte pred 100 rokmi chodievali prespávať a vandrovať do týchto miest a miesto pár metrov nižšie (je už zatopené) si vyhliadli ako svoje táborisko. Najprv sa volalo Vydrie táborisko, neskôr Roaring Camp – Tábor

Řvavých – tak si hovorili a po prvej svetovej vojne si dali názov podľa cowboyského románu Údolí ztracené naděje, názov Ztracená Naděje (v

skratke Ztracenka), čo bolo späté aj s ich traumatickými zážitkami z bojov z prvej svetovej vojny ktorých sa zúčastnili. Kamarát Chanda z tejto partie sa stal aj prvým sherifom. Potom zakladali aj ďalší trampi čo chodievali na vandre

trampské osady a neskôr sa z toho stal českoslovenký fenomén ,československý tramping aj so svojimi zvykmi.  Aj keď im voda z priehrady zaplavila kemp, posunuli si ho pár metrov vyššie. Ako som išiel na ich osadné potlachovisko k rieke, šiel som okolo chaty Jardu Mottla, okolo ich osadnej klubovne, až som prišiel na ich osadné volejbalové ihrisko pri ich potlachovisku.V tejto osade boli kedysi členmi aj ďalšie zvučné mená ako Jarda Štercl, Jarda Mottl, Zdeněk Burian a ďalší (viacerí známi umelci a športovci). Tam bolo ďalšie stanovište kde účastníkov šľapáku vítal sherif Ztracenky kamarát Franta Hacker ktorý je zároveň kapelník K.T.O. a kamarátka osadníčka Dana aj s kamarátkami z osady Vatra ktoré predstavovali tri kráľovné z Povltavského kraja. Tam sa dávalo ďalšie razítko. Kúsok od stanovištia bol bufet kde mi osadníci odporučili dať si štrúdlu ich alkoholovú špecialitu. Bolo to niečo ako vianočný punč, alebo medovina, proste veľmi dobré za čo som osadníkov pochválil u sherifa Frantu. Franta mi aj porozprával o seriály Dobrodružství 6 trampu v ktorom hral trampa Nicka a ktorý sa natočil v roku 1969. Pripomenul som mu tú scénku ako skáče oblečený z lode aj s gitarou do vody. Tá scénka sa točila na Vltave pár metrov od ich osadného táboriska. Nakoľko je to voda pod Slapskou priehradou je poriadne studená,  preto

aj v lete zvykne mať len do tých 10 stupňov. Franta mi hovoril aký to bol zážitok keď suchý a oblečený skočil do tej poriadne studenej vody pri natáčaní seriálu. Ale mi povedal že tá poriadne studená voda je dobrá ako

tri kráľovné zo Ztracenky predstavovali kráľovné z troch povltavských zámkov kráľovná Trójska, kráľovná Zvíková a Kráľovná Orlícka
chladnička na pivo. Zo Ztracenky som pokračoval popri Vltave mnohými miestami v skalách vydlabanej trase a miestami som šiel aj cez tulene ktoré viedli popod jednotlivé skaly. Bolo vidieť krásny výhľad na Vltavu a povltavskú prírodu a z diaľky sa ozývalo dunenie a hukot. Nebola to búrka, ale výstrely z parníku Vyšehrad a dobrá nálada na parníku. Ako som prešiel cez tunele popod skaly prišiel som na chalupu Crippel Creek Camp kamarátov manželov Frantu a Evky Vytískových z osady Svatojánské Proudy ktorí nadväzujú na Osadu U Dvou Šutru ktorá vznikla v roku 1922. S Frantom som prehovoril pár slov a pospomínali sme si na ich minuloročný 90. výročný oheň. Z ich chalupy som po chvíľke prišiel na ich potlachovisko kde si ľudia pozerali ich fotografie ktoré majú na nástenke.  Z potlachoviska som šiel smerom pod Slapskú priehradu
  k Ferdinantovmu stĺpu. Tento stĺp vztýčil v miestach už teraz zaplavených Slapskou priehradou cisár Ferdinant I. keď rozbil skalu do ktorej vodáci vrážali a tam vztýčil svoj stĺp. Pri zaplavení Slapskou priehradou bol stĺp presunutý  na podobne vyzerajúce miesto pod Slapskú priehradu.Kúsom

 vyššie nad Slapskou priehradou je aj socha Sv. Jána Nepomuckého ktorá sa tiež kedysi nachádzala pod Ferdinadovým stĺpom keď stála na pôvodnom mieste. Sv. Ján Nepomucký je patrón utopencov a plaviacich sa, nakoľko aj on zomrel ako mučeník utopením.Od Sochy Sv. Jana som prechádzal okolo reštaurácie v Třebeniciach kde bolo oficiálne ukončenie šľapáku a  rozdávali sa tam pamätné listy. Ja som šiel rovno kúsok vyššie do krčmy u Tateru ktorú má
  kamarát Gubby zo Spojeného klubu osád třebenických ktorý združuje staré legendárne osady z pred 80 a 90. rokov ktoré vznikli v okolí Štěchovickej časti Třebenice. K Taterum prišli aj kamaráti Honza a Blanka Reichardovci od ktorých som obdržal aj pamätný list. U Tateru bol zhruba po trojhodinovej vychádzke čas na obed a zasadnutie ku kamarátom ktorí na gitarách a iných hudobných nástrojoch rozprúdili výbornú zábavu. Boli to osadné partie z osád Apten Hassa a Vaceka. Kamarát Gubby nám ukázal aj svoju prvú ulovenú myš v tomto roku.

 kamaráti na gitarách a iných hudobných nástrojoch rozprúdili výbornú zábavu v krčme U Taterú

Boli to  hlavne kamaráti  z osád Apten Hassa a iné osadné pertie ..

 Od Taterov som vyrazil večer s kamarátmi z Fáberky krížom cez lesy naspäť na chalupu, kde sme ešte večer pokračovali hrou na gitare a dobrou náladou. Nad nami už večer mierne pohrmievalo a mrholilo ale to nebolo nič oproti tým kataklizmatickým scenárom ktoré predpovedali. Namiesto kataklizmy bola výborná nálada. V nedeľu nastal čas lúčenia a cesta do Bratislavy, ale skvelé zážitky ostali. Ďakujem Honzovi a Blanke Riechardtovcom za zorganizovanie výbornej akcie a všetkým kmarátom čo prispeli či už pomocou, účasťou a dobrou náladou do vydarenej akcie.                                                                                                  Pedierko
p.s. Odporúčam si objednať aj knihu Toulky mezi Vltavou a Sázavou  ktorú napísal  Václav Šmerák  ktorá  podrobnejšie opisuje posázavský a povltavský kraj.

foto + kamarát Hagen  a článok poslal Pedierko
 		  

© 2013 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024