AhojAhoj 2014 - Z Bratislavy na Bombala river za 48 hodín, alebo „ten ktorý prišiel pešo“

Z Bratislavy na Bombala river za
48 hodín, alebo
„ten ktorý prišiel pešo“

Všetci, ktorí čítate trampské stránky, či chodievate na trampské stretnutia viete že 16. marca zahorel slávnostný oheň IX. Celosvetového potlachu v Austrálii na Bombala river. Zo Slovenska sa ho zúčastnilo viacero trampov, ale len jeden z nich sa tam dostal „po trampsky“ – na poslednú chvíľu, vlakom a autobusom (samozrejme po prekonaní pol kontinentu lietadlom) do neznáma a pešo nočnou divou pustatinou za pomoci svetla čelovky a znakov woodcraftu na ceste. Pivty z Rače zo Sršňov. Ako to vlastne bolo? Spýtala som sa ho jeden večer na chate T. O. Old Klondike vo Vajnorskej doline.

B (Bábovka) : Kedy si dostal nápad zúčastniť sa celosveťáku?

P (Pivty) : Dva tri mesiace pred týmto potlachom som uvažoval, že sa ho zúčastním. Vždy som túžil ísť na celosvetový potlach, nevyšlo na VIII. do Kanady pre štyrmi rokmi, tak som chcel ísť do Austrálie, keďže sa písalo, že má byť posledný.

B : Kedy si sa definitívne rozhodol?

P : Tri týždne pred odchodom Liberťákov som bol pozvaný na hausbót T. O. Liberty na Dunaji, kde sa Sysel, Rebro, Marián a šerif spriatelenej osady Baske Pablo lúčili pred odletom do Austrálie. S Liberťákmi aj s ich osadníkmi žijúcimi v Austrálii Bubrom a Darinkou som sa spoznal na 35. výročnom

ohni osady, ktorý bol na vtedy ešte nevypálených Mustangoch nad Granadou v r. 2002. Nadšenie z nadchádzajúcej cesty a dobrá partia ma „nažhavila“ a rozhodol som sa, idem s nimi. Mal som ísť s kamošom, ten si to ale rozmyslel, tak som už zabukovanú letenku zrušil a liberťákom poslal sms a mail, že neprídem, pozdravujem všetkých a snáď sa uvidíme na ďalšom celosveťáku o štyri roky v Texase.

B : ...ale nakoniec si predsa letel....

P : Vo štvrtok ráno pred potlachom som sa zobudil a rozhodol sa- idem! Letenka do Sydney ešte bola voľná, zarezervoval som si aj vlak zo Sydney, to bolo o tretej poobede. O štvrtej som bol pobalený a o šiestej u našich na večeri. Mama sa ma ešte pýtala, prečo sa balím na vander tak skoro vo štvrtok, načo

som jej odpovedal, že teraz idem vandrovať trochu ďalej.... No a o desiatej večer som letel z Viedne do Dubaja(6,5hod), let Dubaj - Sydney trval 14hod. Priletel som tam v piatok ráno, bol som prvý krát v Austrálii a oťapený z časového posunu. Do odchodu vlaku som mal pár hodín, pozrel som si teda Opera House, Bridge, kúpil suveníry a zaujímavosťou bolo, že som v jedných potravinách naďabil na majiteľa, českého emigranta, čo sme zistili pri mojom

záujme o konzervu segedínskeho guláša. Dal som si pivo, ktoré sa tam smie piť po 10 hodine a alkohol sa dá kúpiť len v špeciálnych „bottle shop“- och.
Pomalým, čistým vlakom som sa presúval do Canberry, otvoril som si plechovkové pivo. Sprievodkyňa ma „zjazdila“, že ich vlaková spoločnosť má licenciu na pivo a to znamená, že sa môže piť pivo len u nich zakúpené.
Z vlaku som prestúpil na bus, nebol plný, v mestečku Cooma bola 30 min. pauza a odtiaľ do osady Nimmitabel, odkiaľ som mienil ísť stopom, bolo to asi 17 km na miesto, kde bola odbočka k miestu konania potlachu. Vystúpil som, vodič mi vybral ruksak ale všimol som si, že ľudia ešte zostávajú sedieť, ukázal som mu mapku kam idem a tak ma bez platenia zobral ešte 15 km, čudoval sa, keď som hovoril, že idem kempovať do buše.

Sydeny je hlavné mesto austrálskeho štátu Nový Južný Wales a tiež najväčšie a najstaršie mesto v Austrálii

Eukalyptus Sú to vždyzelené mohutné rýchlorastúce stromy pôvodne pochádzajúce z Austrálie Rastú na veľmi rozličných stanovištiach od púští po dažďové lesy v trópoch.

B: Ozaj, nemal si problém s „domorodou“ angličtinou?

P : Vôbec nie, mali síce prízvuk, ale inak OK...

B: Takže šofér Ťa vyložil podľa mapky z pozvánky... a čo ďalej? Vedel si kam ísť?

P : Asi pol kiláku som šliapal po diaľnici, keď som na ceste uvidel rohaté koliesko – znamenie woodcraftu pred odbočkou z asfaltky do buše. Bolo už šero, otvorené priestranstvo savany

a nikde nikto. Zrazu sa okolo mňa v asi 10 – 15 metrovej vzdialenosti prehnalo stádo skákajúcich kenguru... Vtedy som si uvedomil kde som a fakt, že kengura môže napadnúť človeka a dokopať ho. Tak som si dal batoh na jedno rameno, aby som ho mohol rýchlejšie použiť ako ochranný štít proti kopancom. Pokračoval som ďalej, myslel som že niekoho stopnem.

B : Pôvodne si z Nimmitabel plánoval ísť stopom, išlo vôbec nejaké auto smer
potlach? Mal si predstavu o vzdialenosti, ktorá ťa čakala?

P : Po diaľnici autá šli, ale ako náhle som zišiel z nej do divočiny, tak žiadne... Pokračoval som ďalej, asi po 20. min. som videl zaparkované dve autá, potešil som sa, to sú „naši“. Boli to však poľovníci, cesta smerom od áut sa po 10. min strácala, vrátil som sa späť na šotolinu, po ktorej som prišiel. Takže nádej

„zhasla“, našťastie čelovka nie,svietila mi na cestu.V najhoršom prípade som uvažoval,že niekde zakempujem na noc.

B : A čo hviezdy? Aká bola nočná príroda?

P : Všimol som si päťhviezdny Južný kríž, inak som na oblohu veľmi nepozeral...
Popri ceste rástli eukalypty a počul som kvílenie, asi dingov...

Po pätnástich minútach som prišiel k odbočke na farmu uvidel som drevený smerovník „AHOJ“. Tak toto sú už „naši“....Celá táto trasa od busu trvala asi dve hodiny.

B : Čo si uvidel alebo počul ako prvé?

P : Gitary a spev, práve bola totiž sobota večer a spomienkový potlach na zosnulých kamarátov. Prvé čo som videl boli desiatky karavanov, stanov a skupina Čechov, ktorým som sa

prihovoril. Spýtali sa ma „Odkud jedeš?“ Ja na to „zo Slovenska, z Bratislavy...“, tak sme si hneď šupli pivo. Pýtal som sa na Bratislavčanov, nevedeli o nich, nechal som si u nich ruksak a obchádzal som dav zhromaždený okolo spomienkového ohňa (ten bol na inej lúke ako hlavný potlach nasledujúci večer v nedeľu).

Bushwalking je austrálsky činnosť. Môžete vedieť, že pod iným názvom, ako je pešia turistika, trampingu, horská turistika, turistika alebo trekking.

Totem pri príležitosti IX. Celosvetového potlachu v Austrálii

B . S ktorými z našich si sa stretol ako s prvými?

P : S Hildou a Pivčom.

B . Ako reagovali?

P : Všetci boli prekvapení, „ čo tu robíš ?“ pýtali sa. Pivčova Milka odpadávala
v „úžase“. Liberťáci na základe sms spred štyroch

dní ma nečakali, bol to super pocit z radosti, že sme sa tu stretli a že som konečne medzi „svojimi“ umocnený nočným

putovaním neznámou krajinou. Všetci sa ma samozrejme pýtali : „ Ako si prišiel? Pešo?????“

B : Kde si sa zložil?

P „ Mates z Trnavy mal dva stany, tak mi ponúkol nocľah a Liberťáci mali super letnú kuchyňu pod prístreškom, to bola naša základňa.

B : Asi ste nešli spať...

P : Bolo o čom rozprávať, Pivčo so ženou mali za sebou 8500 km a plno zážitkov, chalani hovorili o prípravných prácach (boli tu už päť dní predo mnou) aj o stavaní totemu, ktorý vyrobil Bubro. Spievalo sa, emigranti rozprávali svoje životné príbehy..

B : Ako prebiehal sobotný „spomienkový oheň“?

P : Spievali sa pesničky a sem tam sa zaspomínalo na kamarátov, ktorí už nie sú
medzi nami.

B : Nedeľa ráno....aká bola?

P : V tábore sa roznieslo, že som prišiel v noci sám a pešo a keď sme sa predstavovali s kamarátmi z Európy, USA, Kanady, či domácimi tak každý sa spýtal: „Ty si ten, čo v noci

prišiel pešo?“ Cez deň sme išli na prechádzku „bushwalking“, všade rástli eukalypty a bolo si treba dávať pozor na hady „black a brown snake“ a pavúka „red back“ – čierna vdova.

B : Ako to bolo s vodou, pitnou a úžitkovou? V Austrálii je s ňou problém.

Nedeľa ráno upevňovanie vlajky na stožiar

P : Umývali sme sa v Bombala river, je to rieka, ktorá bola v tomto období veľká asi ako Vydrica v období dažďov.
Pitnú vodu mal každý zo svojich zásob, tak isto aj potraviny, neboli tam žiadne stánky s jedlom ani

umyvárne, každý sa o seba postaral sám.

mapa miest, odkiaľ kto prišiel

B : A čo TOY búdky? A s drevom na oheň nebol problém?

P : Tu boli drevené latríny, žiadne „búdky“ a dreva- len eukalyptového - bolo dosť.

B : Dali sa kúpiť odznaky, camrátka a iné „suveníry“?

.P : Vôbec nie, nič sa nepredávalo, všetko sa rozdávalo prítomným.

B : Aký bol hlavný nedeľný oheň? A aké je tam ročné obdobie?

.P : Práve končilo leto, začínala tam jeseň, cez deň bolo teplo, v noci 4 – 5 °C.Nedeľný oheň bol na nádhernej divokej lúke kde stál totem a vlajkový stožiar. Spočiatku skoro ráno pršalo,

ale večer sa nebo vyjasnilo a oheň sa zapaľoval pod hviezdnatým nebom a nezabudnuteľným Južným krížom. Zážitkom boli pre mňa rozhovory a spomienky tých, ktorí sa pred rokmi rozhodli opustiť Československo a začať život v neznámej zemi, boli medzi nimi aj Račania. Zažili lágre odkiaľ ich prijímali do USA, Kanady a Austrálie. Rozhovory boli aj o tom ako ich osud a dobrodružstvo zaviali až sem. Tu sa usadili, stali farmármi, či začali robiť nejaký biznis. Úžasné je, že sa v Austrálii roky pravidelne stretávajú a všetci cestujú a spoznávajú svoju terajšiu domovinu.
Voľnosť, po ktorej túžili a kvôli ktorej opustili svoju vlasť, tá im v novej domovine zostala.

B : Zaujímavé stretnutie?

Nedeľa večer -atmosféra okolo ohňa bola neopísateľná, hudba, rozhovory a spomienky...

P : Zoznámil som sa s najstarším, stále ešte vitálnym, takmer storočným trampom, Pražákom Rayom, ktorý emigroval v r. 1939. Rozprával

príbehy vtipy, je zakladateľom streleckej asociácie. On aj s partiou ma odviezli autom v utorok až do Sydney odkiaľ som letel domov do Dubaja a do Viedne

B : Kedy si prišiel do Bratislavy? Kam smerovali Tvoje prvé kroky?

P : V stredu. Išiel som hneď spať a ráno som zobral bike a samozrejme som išiel do Malých Karpát, už mi chýbali, no a v piatok na Vítanie jari

na Totem.

Zoznámil som sa s najstarším trampom Rayom

B : Posledné dve otázky: Čo bolo negatívne a čo pozitívne na potlachu?

P : Negatívne – nič.
Pozitívne – rozhodnutie, že sa na takú cestu dám, že som to zvládol, bola to aj výzva k dobrodružstvu, ísť neznámou krajinou a hlavne stretnutie sa s kamarátmi a zoznámenie sa s ľuďmi a ich osudmi, ktorí tu po

emigrácii našli svoj nový domov a nezabudli, že voľakedy chodievali a sedávali tu pri ohňoch s gitarami v kruhu kamarátov. Nezabudli a venujú sa tomu, aby sa zachoval tento úžasný fenomén „tramping“, ktorý vznikol v našej spoločnej rodnej vlasti.

foto Pivty,
rozhovor z Pivtym viedla Andy Bábovka

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024