Veľkonočný vander
okolím Tišnova a
Údolím bledulí
25.-28.3.2016 |
|
|
Štyri voľné šibačkové dni sú výzvou aj pre Pátračov. Expedícii Calimero III ostáva len zabodnúť prst do mapy s otázkou - kam? Voľba padla tohto roku na Tišnovsko – bránu Vysočiny. EC Ján Jesenius, s ktorým nás často spája cesta na západ, priváža svoj náklad do metropoly Moravy. Tu presadáme na železničnú trať, ktorá prepojila roku 1885 Brno s Tišnovom. V tomto meste, ležiacom v údolí rieky Svratky, vystupujeme. Od stanice prechádzame ulicami okolo barokovej budovy Humpolka, bývalého zájazdného hostinca, ktorý si dodnes svoju funkciu zachoval. Chodník nás vedie k prvej z lipových alejí (chráneného |
|
|
|
stromoradia, akých je tu viacero) a zapadáme pred olovenými mrakmi do reštaurácie Pod Klucaninou. Počas olovrantovečere si Plamienka všíma okolo letiacu drozdicu s hámokom. To motivuje k pozorovačke hniezda nad reflektorom na verande. So zaujatím sledujeme kŕmenie |
Pátračku mestom začíname vilovou štvrťou s pôvabnými stavbami neskorosecesného štýlu. |
Okolo kostola sv. Václava prichádzame k Jamborovmu domu. V ňom žil a tvoril Josef Jambor - maliar Vysočiny. To už sme v centre a hľadíme na radnicu, ktorej fasádu zdobia sgrafitá s výjavmi z histórie mesta. Okolo Mariánskeho stĺpa schádzame k jednému z najmalebnejších domov v historickom jadre – Domu U Jana. Jungmannovou ulicou prichádzame k barokovému Müllerovmu domu, v ktorom sídli Múzeum mesta Tišnova. Je tu stála expozícia už spomínaného maliara Jambora, doplnená historickými artefaktami z dejín a tiež časť venovaná prírode okolitej krajiny, no najmä Květnici – prírodnej pamiatke vypínajúcej sa nad mestom. Priestory, v ktorých sú exponáty umiestnené, nás zaujali aj unikátnymi maľovanými trámovými stropmi, ktorých vzor je zobrazený i na vstupenkách. Počas našej návštevy tu bola práve nainštalovaná tematická výstava Reklama a deti. Exponáty, pochádzajúce zo zbierok Múzea obchodu Bratislava, približujú reklamné tlače nielen pre školskú mládež, ale i pre výrobky dennej spotreby používajúc témy, atmosféru, zvieratá či zberateľské sklony blízke deťom na upútanie pozornosti pri predaji. Kotvu vyhodíme v muzeálnej kaviarni. Namlsaní ťaháme čiaru do blízkej obce Předklášteří, aby sme navštívili ďalšiu významnú zaujímavosť – jediný fungujúci ženský cisterciánsky kláštor v ČR a slovanských krajinách - Porta Coeli. Bol založený v roku 1230 českou kráľovnou Konstanciou. |
|
Románsko-gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie a novogotický konventný kostol rovnakého zasvätenia je od roku 2010 národnou kultúrnou pamiatkou ČR. V jednej z budov kláštora sídli Podhorácke múzeum. Tu si prezrieme stále expozície – Dejiny a súčasnosť kláštora, Meštiansky obytný interiér z prelomu 19.-20. storočia, Paleontológia a mineralogický systém obohatený o Minerály na Tišnovsku. Zároveň tu bola inštalovaná výstava akvarelov a malieb Zdenky Ranné zo Štěpánovic, ktorá tiež zachytávala vo svojej tvorbe okolitú krajinu popri rieke Svratke. Jednu z miestností vypĺňa výstava práve kvitnúcich kamélií.
Ovocným sadom opúšťame areál kláštora a popri kaplnke stúpame na kopec Čepička. Otvárajú sa nám na sklonku dňa nádherné výhľady na mesto a okolie. Na vrchole kopca nachádzame rozpadnutý mostík, zvyšky múrov a pozostatky hradnej priekopy. Máme z toho nefalšovanú pátračskú radosť, pretože sprievodkyňa v Podhoráckom múzeu nám tvrdila, že tu bola a žiadne stopy po zrúcanine hrádku Čepička nevidela. Okolo kameňolomu prichádzame na Náučný chodník Předklášteří, ktorým kráčame, kým nenájdeme dobrý flek na chrápenhaus. |
|
Cestou nás zaujala skupina douglasiek tisolistých, vysadená v roku 1908 pri príležitosti 60. výročia panovania Františka Jozefa I. Preto ju aj volajú Jubilejná. Dnes sú tieto stálozelené stromy, pochádzajúce zo Severnej Ameriky, chránené štátom.
Ranné slnko roztápa omrznutú trávu na neďalekej lúke. Nedeľné dopoludnie nás víta schádzajúcich okolo prebúdzajúcich sa mravenísk a lesných škôlok k potoku Závistka. |
poznáme už z vlaňajška, a tak mierime do osvedčenej pizzérie. Po dotankovaní paliva stúpame chráneným územím Nad horou, aby sme sa cez hrebeň prehupli do údolia bledulí. Trocha sme zaskočení procesiami výletníkov, darmo, nie sme jediní, ktorých fascinujú koberce bledule jarnej (Leucojum vernum). |
Je to tu ako na hodoch a chýbajú už len strelnice s indičmi, kombojmi na koňuch a cukrová vata. Pred nami sa otvorila Prírodná rezervácia Údolí Chlébského potoka s miliónmi bielych kvietkov. Kocháme sa a fotografujeme nie odušu, ale o dve duše (bicyklové). |
|
|
|
Prechádzajúc náučným chodníkom zbadáme na stráni zrub a je nám jasné, kde budeme nocovať. Neďaleko nachádzame spomienkové šutre s tabuľkami s menami kamarátov, ktorí sú na večnom vandri. My sme si spomenuli na žijúceho TS Pitkina a na jeho počesť sme večer založili ohník. Inšpirujúc sa Vladovou Hankou sme si na ňom opiekli údený syr a poromantizovali do pukotu polienok, až kým nás nezavolali spacáky do driemot. Ku rannej káve nám vyťukával ďateľ telegraf. |
|
|
Vraciame sa k potoku a bleduliam, aby sme im poďakovali za silný estetický zážitok a povzbudili ich do ďalšieho kvitu. Chráneným územím Kačiny prechádzame do civilizácie – do Černovic. Celé prepátrané územie sa nachádza v Prírodnom parku Svratecká hornatina |
a je na ňom ešte dosť a dosť čo spoznávať, nuž, a tak nás krajina oblých kopcov isto ešte uvidí. Pri putovaní Moravou nemáme núdzu o stretnutia buď priamo s kamarátmi, alebo podobne túlavo švihnutými postavami divných tvarov a vôní. Tak to bolo i tentokrát, keď sme stretli partiu, ktorá išla ryžovať zlatinky do potoka Závistka a v Břeclavi na stanici sme narazili na Johana a Špicu s kamarátmi, vracajúcimi sa z Vítania jari v Lanžhote. Trampský svet je gombička.
Peter Sancho Košický TD Pátrači |
|
|
|
foto
T.D.Pátrači a
článok
poslal
Sancho
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
© 2016 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|